„K čomu prirovnám Božie kráľovstvo? Podobá sa kvasu, ktorý žena vezme
a vmiesi do troch mier múky, až sa všetko prekvasí."
Žijeme v dobe slabošskej polovičatosti. Nemáme odvahu, aby sme si premysleli a prehĺbili katolícku vieru do posledných dôsledkov, i za cenu toho, že budeme považovaní za nemoderných a nepopulárnych. Sme snáď v celku katolíkmi, ale nie v jednotlivostiach. Snažíme sa zmierniť a prispôsobiť sa katolicizmu Písma sv., prakresťanstva a stredoveku. To všetko sa deje krok za krokom.
Na začiatku nechceme vôbec povoliť ani čiarke z katolíckej náuky. Nechceme o niektorých bodoch hovoriť z múdrosti a so znášanlivosti. Nechceme povedať už nič o tom, že Cirkev je samospasiteľná a že každý, kto neverí, bude zatratený. Nechceme už otvorene prehlásiť, že protestantizmus, liberalizmus socializmus sú bludy Cirkvou odsúdené. Potlačujeme slová ťažký hriech, pokánie, peklo.
Tým sa stáva, že sú časom rečníkmi a spisovateľmi zásadne prehliadané niektoré pravdy. Zmiznú z rečníctva, z tlače a literatúry a pretože sa o nich nepočuje ani nečíta, zmiznú tiež z rozhovorov katolíkov. To je začiatok. Koncom je pochybovanie a nevera. O čom sa z prezieravosti a zo znášanlivosti už nemôže hovoriť a písať, je škrtané z Kréda ako vedľajšie. To je cesta odpadnutia od viery celých krajov a celých období. Tak prišla o vieru moderná doba a predovšetkým vzdelanci.
Evanjelium o kvase ukazuje, že ak chce si niekto robiť nároky byť katolíkom, musí celý jeho myšlienkový svet byť katolícky. Až prekvasí všetko! Buď je celé zmýšľanie katolícke, alebo nie je katolícke. Všetko alebo nič! Celkom katolícky alebo nekatolícky. Zjavenie Božie musíme prijať v celom jeho rozsahu. Kto zavrhuje jediné slovo, ktoré vychádza z Božích úst, musí logicky zavrhnúť celé zjavenie. Kto v jedinom bode pochybuje o pravdivosti a neomylnosti Božej, nemôže sa o ňu opierať vo všetkých ostatných z úplnou istotou. V živote viery platí zásada: Všetko alebo nič. Úplne katolícky, alebo nekatolícky!
Tejto zásady sa Cirkev držala vždy, po všetky storočia. Kto popiera jedinú Bohom zjavenú pravdu, od učiteľského úradu k uvereniu predloženú vedome a dobrovoľne, je vylúčený. Cirkev trpí vo svojom strede hriešnikov, nie však nevercov. To zdôrazňuje tiež vo svojej prvej encyklike sv. otec Benedikt XV.: „Katolícka viera je tak vlastnej povahy, že k nej nemožno nič pridať ani z nej niečo ubrať. Buď sa prijíma celá alebo sa celá zavrhuje.“ Všetko alebo nič! Celkom katolícky alebo nekatolícky! Kráľovstvo nebeské je podobné kvasu, ktorý zobrala žena a zapracovala ho do troch meríc múky, až sa nakvasilo všetko.
Všetci tí, ktorí sa plížia okolo evanjelia o kvase a myslia si, že dokážu iným spôsobom zachrániť svet, všetkými možnými reformačnými návrhmi, ľudskou múdrosťou a ľudským úsilím, mýlia sa a upadajú zo sklamania do sklamania, z úspechu do neúspechu, až do večného zúfalstva.
Svet bude i dnes spasený len jedinou cestou ako pred 1900 rokmi: Celá, nestenčená katolícka pravda sa musí vziať a duchom podať písomne a ústne, až bude celý myšlienkový katolícky svet katolícky prekvasený. Najprv musíme katolícky zmýšľať, a potom budeme bez všetkého katolícky jednať. Všetka ostatná práca, ktorá sa touto metódu neriadi, je bez požehnania Božieho a nesie kliatbu neúspechu.
Evanjelium o kvase neznamená len úplné preniknutie duchov katolíckou pravdou, ale taktiež úplne preniknutie praktického života. Postup prekvasenia, ktorý sa začína v duchu, musí zachvátiť celého človeka. Ak veríme vo všetko, čo Boh zjavil a Cirkev k vereniu predkladá, sme katolíkmi. Nestačí však aby sme boli katolíkmi, musíme byť dobrými katolíkmi.
Nazývam zlým katolíkom toho, kto žije v ťažkom hriechu, dobrým toho, kto je v milosti Božej posväcujúcej, veľmi dobrým toho, kto sa chráni i hriechu všedného a snaží sa o dokonalosť, až je všetko prekvasené.
I tu, ako v sfére viery možno hovoriť o minimalistickom katolicizme. Jeho zásadou je: čo možno najmenej, nech už sa jedná o modlitbu, návštevu chrámu, prijímanie svätých sviatostí, dobročinnosť, povinnosť stavu, jeho heslom je: čo možno najmenej. Podľa úsudku týchto ľudí sú najlepšími kazateľmi a spovedníkmi tí, ktorí málo vyžadujú. Cirkev, a preto i kňazi, majú sa riadiť skutočnými pomermi. Teória a prax sú vraj dve rôzne veci. Ideál je vraj krásny, ale neuskutočniteľný. Tak hovoria minimalistickí kresťania.
Čo dokazuje evanjelium o kvase? Je odsúdeným minimalistického kresťanstva. Ak sa jedná o náboženstvo, musíme zmýšľať maximalisticky. Nemáme právo požadovať viac, ako požaduje Boh. Nemáme právo hovoriť o prikázaniach, kde ich niet, predpisoch, kde sa jedná o evanjeliovú radu, o prísnych povinnostiach, kde sa jedná o málo závažné veci.
Z druhej strany nemáme požadovať, než čo požaduje Boh, pomenovať niečo radou dobre mienenou, kde ide o prísnu povinnosť. Nemáme právo ani na kazateľnici, ani v spovednici, ani v súkromnom rozhovore, ani na verejnosti meniť Božie prikázania. „ Skôr nebo a zem pominú, než jediná čiaročka, jediná bodka zo zákona. Preto kto prestúpi jedno z týchto prikázaní, hoci aj najmenšie a tak bude ľudí učiť, bude najmenší v nebeskom kráľovstve (Mat 5,18). A opäť je napísané: Človeče! Ak poviem bezbožnému: Smrťou zomrieš, a Ty mu to nezvestuješ a nepovieš, aby sa obrátil z cesty zlej, a živý bol, potom nech zomrie bezbožný vo svojich hriechoch, ale krv jeho budem vyžadovať z Tvojej ruky (Ez 3).
Čo z toho nasleduje ? Teória sa nikdy nesmie riadiť praxou, ale prax sa musí vždy riadiť teóriou, ako sa slnko nikdy neriadi hodinami, ale hodiny slnkom. Žiadajme teda čo možno najviac. Všetko ! Evanjelium o kvase je odsúdením minimalistického kresťanstva.
Evanjelium o kvase vedie k spytovaniu svedomia. Sme celí, t.j. nevynechávame a neschovávame ani bodku z naše svätej katolíckej viery ? Sme katolícky, je cieľom našich rečí a skutkov j e d n o, t.j. aby všetko, nič nevynímajúc, ani obchod, ani politiku ani čítanie, bolo preniknuté duchom katolíckym?
Je isté, že v terajšej dobe prevláda v katolíckom
svete akýsi minimalizmus. „Čo najmenej katolicity“ prevláda v tom, čo sa číta,
hovorí, koná. Kvas odpočíva v pivnici. Bojíme sa ho. Domnievame sa, že by sa
stal svet okolo nás príliš katolícky, klerikálny. To je najhlbšou príčinou
toho, prečo nepostupujeme. Nie sme naozajstnými katolíkmi… Revolúcia
maximalistov tlčie na dvere Európy. Maximalizmus klamstiev a zloby bude
premožený len maximalizmom pravdy a lásky. Každý minimalizmus je chorobou.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára