sobota 21. novembra 2020

J.A. Fortea: Katolícka démonológia (1)

 

Poznajte skutočné pozadie odvrátenej strany večnosti, ktorá je následkom zneužitia vôle. Diabol a jeho anjeli sú odvrhnutí od Boha, pretože sa proti nemu vzbúrili. Nenechajme sa však „fascinovať zlom“, ako sa to stalo našej modernej dobe. Nech nás vedie do úžasu skôr Božská múdrosť a všemohúcnosť, ktorá aj napriek tomuto pádu, ktorý bol prvou obrovskou katastrofou, premohla zlobu láskou – vtelením nášho Pána Ježiša Krista. Spoznanie tohto, čo učí Katolícka cirkev o démonoch, nech nám pomáha napredovať na ceste spásy. Postupovať budeme spolu s otcom Forteom, ktorý spísal vynikajúce dielo s názvom Summa Daemoniaca

Démon je duchovná bytosť anjelskej povahy, ktorá bola odsúdená k večnému zatrateniu kvôli svojej vzbure proti Bohu. Ako čistí duchovia nie sú démoni zložení z hmoty. Pretože démoni nemajú telá, nie sú naklonení žiadnym „hriechom tela“ (t. j. je nemožné, aby spáchali sexuálne hriechy alebo hriechy opilstva či obžerstva). Hriechy démonov sú výlučne duchovné. Démoni však môžu zvádzať ľudí k hriechu vo veciach tela. Démoni neboli stvorení primárne ako zlí. Boh nestvoril nič zlé, naopak. Je teda nemožné, aby Boh, ktorý je samotným najvyšším Dobrom, vytvoril niečo zlé. Pamätajme: démoni sú len „zlí anjeli“. Sú zlí morálne, nie sú zlom samotným. Podobne, ako je Boh samotným Dobrom, diabol nie je jeho opakom. Je to stvorenie, ktoré odmietlo Bohu Stvoriteľovi poklonu. Potom, čo Boh stvoril anjelov, vyskúšal ich vernosť voči Nemu a potom ich pripustil k blaženému videniu, pohľadu na jeho samotnú podstatu. Pre čisto duchovné bytosti by toto „videnie“ Božej podstaty bolo čisto intelektuálnou víziou. Niektorí anjeli zvládli božskú skúšku; iné nie. Tí, ktorí neposlúchli, sa nenávratne zmenili na démonov a sami sa tak vyhnali z neba. Môže sa zdať prekvapivé, že niektorí anjeli by sa rozhodli nenávidieť Boha. Musíme však pochopiť, že tí, ktorí sa vzbúrili, už viac nevideli Boha ako Dobro, ale ako utláčateľa svojej slobody. Nenávisť sa zrodila kvôli tomu, že ich vôľa odolávala Božiemu volaniu a pevne sa držala rozhodnutia opustiť Otcovský dom.

 „Na nebi sa strhol boj a Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi; a drak a jeho anjeli bojovali, ale boli porazení a v nebi pre nich už nebolo miesto. A veľký drak bol zvrhnutý, ten starodávny had, ktorý sa volá Diabol a Satan, zvodca celého sveta - bol zvrhnutý na zem a jeho anjeli boli zvrhnutí s ním“ (porov. Zjv 12, 7-9) ).

Ako môžu medzi sebou bojovať čisto duchovné bytosti? Aké zbrane používajú? Anjeli sú duchovia, takže ich bitky musia byť čisto intelektuálne. Jedinou zbraňou, ktorú môžu použiť, sú intelektuálne argumenty. Anjeli dali povstalcom dôvody, prečo by sa mali vrátiť k poslušnosti Bohu. Povstaleckí anjeli kontrovali so svojimi dôvodmi, aby podporili svoje postavenie a šírili svoju vzburu medzi vernými anjelmi. V tejto epickej anjelskej bitke sa niektorí, ktorí inklinovali k vzbure, vrátili k poslušnosti, zatiaľ čo niektorí z verných anjelov boli zvedení zlými argumentmi rebelov. V umení sú démoni zobrazovaní ako deformované a groteskné bytosti. To by sa javilo ako vhodné vzhľadom na to, že démoni sa definitívne rozhodli o osude ďaleko od Boha. Vnútorná osamelosť, v ktorej sa navždy nachádzajú a ich závisť voči veriacim, ktorí sa tešia z blaženej vízie, im neustále sprítomňuje ich hriechy. Nenávidia Boha ako takého a všetkých, ktorí sa snažia slúžiť Bohu. Nie všetci však trpia rovnakými bolesťami. Niektorí anjeli boli v bitke zdeformovaní viac ako ostatní. Tí, ktorí boli viac zdeformovaní, trpia viac; menej deformovaní trpia menej. Intelekt spupných anjelov bol zdeformovaný a zatemnený práve z dôvodov, ktoré používali na ospravedlnenie vzbury svojich vôlí proti Bohu. Ich situácia je podobná morálnemu poníženiu, ktorým môžu ľudia trpieť vďaka hriechu. Musíme si uvedomiť, že sme zložené stvorenia: zložené z duše a tela. Okrem hriechov, ktoré sú vlastné telu, je tu vnútorný psychologický proces, ktorý vedie dobrého človeka k tomu, že môže skončiť ako mafián alebo ako strážca v koncentračnom tábore alebo terorista, v podstate rovnaký ako sled činov intelektu a vôle.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

FRANTIŠEK AKO HO NEPOZNÁME (alebo pred nástupom na Petrov stolec)

  José Arturo Quarracino, narodený v roku 1953 v Buenos Aires, je príbuzným kardinála Antonia Quarracina (+1998), ktorý v roku 1992 vymenova...