Nový humanizmus bez Krista

 Projekt „Nový humanizmus“ Edgara Morina, predpokladá to, že sa z kresťanstva odstráni tvrdenie, že Ježiš Kristus je jediný Spasiteľ človeka, že existuje jedna Cirkev a že existuje iba jedno Zjavenie. Budeme mať náboženstvo, ktoré bude schopné zapadnúť do nádherného sveta ľudí, ktorí sa spoznávajú v jedinom horizonte spoločného domova Zeme. Takto ustupuje autentický kresťanský univerzalizmus vytvoreniu nového sveta a nového človeka bez Krista.

 Nový humanizmus je výraz, ktorý sa objavuje v posledných dňoch v hlase a v pere mnohých novinárov a profesionálnych vševedov. Tón tejto diskusii udal designovaný taliansky premiér Giuseppe Conte, ktorý do tohto termínu vložil - a to nie ojedinele - nič menšieho než "ideálny horizont pre určitú krajinu, pre naše krásne a sužované Taliansko". Výraz, ktorý mnohých nadchol, znel pozornému sluchu ľavičiarsky, ako napr. pátrovi Liviovi Fanzagovi z Rádia Mária, ktorý v jadre nového humanizmu identifikoval článok francúzskeho filozofa Edgara Morina, o projekte výstavby nového sveta s novým človekom bez Krista.

Je zaujímavé, že to bol práve Morin, ktorého 27. júna prijal pápež František; deň pred týmto prijatím usporiadal Morin konferenciu vo Villa Bonaparte za prítomnosti francúzskej vyslankyne pri Svätej stolici Madame Élisabeth Betón-Délegue a členov diplomatického zboru rímskej kúrie. Téma? »Zblíženie vlastného myslenia s myslením súčasného pápeža«.

Zhodou okolností, asi dva mesiace po tomto stretnutí, sa tu objavil prvý prejav Conteho, a na to dňa 12. septembra pápež František prezentoval "nový humanizmus" vo svojom video-posolstve, ako návrh planetárneho výchovného paktu. Text, ktorý pápež čítal, sa javí ako rukopis samotného Morina, tak výrazne sa obracia k témam, ktoré sú mu drahé: ideálny stred zeme, ako spoločný dom všetkých ľudí, odsúdenie rozdrobeného sociálneho života a svedomia, dôležitosť výchovnej cesty pre formovanie nového človeka, ktorý vystupuje z falošnej, abstraktnej, sektárskej a pančovanej racionality k racionalite vyššej, integrovanej, otvorenej a dialogickej.

Na prvý pohľad by mohol byť Morinov návrh v zdanlivej harmónii so známou exhortáciou Benedikta XVI. k rozšíreniu horizontov racionalít; a naozaj, v mnohých bodoch je jeho analýza dokonca zhodná. To preto, že pre kresťana nie je detail maličkosťou. Onen pápež mal dôvod k väčšej otvorenosti pre realitu v jej celistvosti, a teda tiež ku transcendencii, a upozorňoval na „hlboké rozdiely, aké existujú medzi humanizmom ateistickým a kresťanským; antitézy, ktoré prechádzajú celými dejinami, ale ktoré na konci druhého tisícročia za súčasného nihilizmu dospeli do osudového bodu“ (Angelus 9. augusta 2009), kedy nemôžeme pokladať ateistický humanizmus za výslovné popretie Boha, za boj proti všetkým náboženstvám, lež za humanizmus, ktorý pozdvihuje slobodu za jediný princíp človeka, na alternatívu Boha „a pretvára tiež človeka na boha“ . V tomto projekte sú vítané aj náboženstvá, pretože pripúšťajú relativizáciu vlastnej domnelej absolútnosti; Boh je dobre prijateľným, zasadá medzi pozvanými na zhromaždení tejto novej solidárnej humanity a neašpiruje na Ženícha, ktorý pozýva na svadbu a rozhoduje sa vylúčiť tých, ktorí nemajú svadobné rúcho. Morinova perspektíva je vlastne táto: "motýľ nového sveta, ktorý sa môže zrodiť z húsenice (obľúbený Morinov obraz) skrze nepravdepodobnú, ale možnú metamorfózu, urobí dobre, keď sa nebude zbavovať Boha, pretože inak sa budú vytvárať stále nové mýty, ktoré ho budú chcieť nahradiť, ako povedal v interview pre Le Monde v roku 2012. To, čo je dôležité, je vedomie tohto všeobecného zákona, jeho sily a energie. Mýtu, ktorý nevie, že je mýtom, a myslí si, že je skutočnosťou.

Je preto nevyhnutné vziať na vedomie, že formy náboženstvá sú mýty, stvorenie je myšlienka o ašpiráciu človeka, a preto je potrebné ich rešpektovať, len keď sa dáme do rozhovoru s týmito mýty a povieme im: „Nepožadujte príliš veľa, nebuďte tyranmi ... my sami sa ich môžeme pýtať, keď sa budeme správať tak, aby sme predišli riziku, že nás zadusia.“ V konfrontácii s Tariq Ramadánom sa Morin pýta, ako je možné, že sa dve náboženstvá, ako islam a kresťanstvo, ktoré podľa neho majú rovnakého Boha, nachádzajú vo vzájomnom konflikte. „Univerzalizmus Kristovho posolstva je bratstvo, pochopenie, súcit, a milosrdný boh, ktorý je schopný odpúšťať. V čom je chyba? V šialenstve po absolútne a po pravde, v konci nádeje“.

Je nám to jasné? Požiadavka absolútna, pravdy a opodstatneného kontrastu (presný opak toho, čo učil Benedikt XVI.); zbavte kresťanstvo tvrdenia, že Ježiš Kristus je jediný Spasiteľ človeka, že je len jediná Cirkev a existuje len jedno Zjavenia atď. a konečne budeme mať jedno náboženstvo, ktoré sa rozšíri vo veľkolepom svete ľudí, ktorí sa navzájom uznávajú v jedinom horizonte Zeme - spoločného domu. Nesmieme byť tak naivný a myslieť si, že Morin sa obmedzuje na veštenie a predvída akési zbožné túžby pri šálke čaju a sušienok. Starý francúzsky intelektuál nie je poslaný na to, aby obchádzal svet a hovoril o komplexnosti premeny jednoduchej výchovy; ide mu o realizáciu nového sveta skrze planetárne vzdelávanie (tejto téme venoval dve najväčšie pedagogická diela (Hlava dobre urobená, Sedem múdrosti pre novú výchovu sveta). K tomu je potrebná jedna vláda, lenže „jedna svetová demokratická vláda je dnes mimo dosahu; avšak demokratické spoločnosti sa pripravujú nedemokratickými cestami, aby zaviedli požadované reformy“.

Je nám to jasné? Nie? Ťažkosť vytvorenia tejto svetovej vlády je zrejmá všetkým: „Príklad Európy nám ukazuje pomalosť cesty, ktorá vyžaduje súhlas všetkých účastníkov“. Smola. Riešenie je možné: „Treba navodiť náhlu hrozbu nebezpečenstva, katastrofy a vytvoriť elektrický šok k tomu, aby sa vedomie prebudilo a urobilo rozhodnutie. Pomocou regresie, premiestňovania, chaosu a hrôz, by sa mohla zrodiť krajina - vlasť s novým planetárnym obyvateľstvom, vynorenie novej planetárnej spoločnosti, rozmnožených Spojených národov, ktoré sa nerozdeľujú na štáty, ale ktoré ich obsahujú (in Oltre l'abisso, 52). Inými slovami: nové generácie musia byť prevychované; musí byť prekonaný všetok odpor a proces musí byť urýchlený a plodiť stále nový strach z katastrof ekonomických, prírodných, sociálnych a bohužiaľ tiež tieto katastrofy spôsobovať. Tak sa ľahšie dosiahne, aby svet vzýval vykupiteľa, ktorý spasí človeka nie od hriechu (ten už sa nepokladá za problém), ale od hladu, vojny, od globálneho otepľovania, chorôb skutočných alebo propagovaných, všetko jedno.

Jedná sa skutočne o projekt antikrista, ku ktorého realizácii kráčame míľovými krokmi. Stretnutie, ktoré vyhlásil František na 14. mája 2020 spadá do tohto rámca. Isté je, že odvolanie sa na Dokument o ľudskom bratstve a spoločnom súžití podpísaný 4. februára v Abu Dhabi sa javí viac ako príhodný k naplneniu Morinovho projektu, predovšetkým ono najrevolučnejšie tvrdenie, ponechané také, ako je, o „pluralizme a rôznosti náboženstva, farby, pohlavia, rasy a jazyka ako múdrosti Božej vôle s akou Boh stvoril ľudské bytosti“. Univerzalizmus autenticky kresťanský robí miesto k stvoreniu nového sveta bez Krista; a nadchádzajúca amazonská synoda, odhalená vo svojom Instrumentum laboris je ideálom, skôr znepokojujúcim, ktorý prikazuje prirodzené náboženstvá bez dogiem a absolútna (pripomíname, že pre Morina sú polyteistické lepšie, pretože sú tolerantnejšie a ľudskejšie) a v harmónii s matkou Zemou.

Za menej ako jedno storočie sme prešli cestu od ideálu sv. Pavla, sv. Pia X. obnoviť všetko v Kristovi, k ideálu sveta, kde Boh nemá miesta a ak by mal nejaké mať,potom má prispieť k veci spoločného domu podľa pravidiel, ktoré si stanovíme sami. Je svet je ochotný pozdraviť príchod toho, kto prinesie mier a prosperitu za cenu odpadu od Boha?

zdroj: https://www.lumendelumine.cz/index.php?page=novy-humanismus-krista-zbaveny