DIABOL BOL DONÚTENÝ PREHOVORIŤ! (úchvatné svedectvo z exorcizmu)

 

 

 

Okolo roku 1810 vyháňali verejne zlého ducha z posadnutej Márie Anny Virtenberskej z Bondorfu. Bolo to 26.8. roku 1810. Prítomných bolo 17 ľudí a títo mohli až do svojej smrti svedčiť, že čo je v zápise zapísané, je pravda. Traja z prítomných svedkov zápis podpísali.

Musím ti niečo povedať, tak začal diabol. Tu ho Mikuláš Wolf prerušil: "Hovor len to, čo máš prikázané od Boha, čo ti neprikázal, o tom mlč."

Zvádzanie k nevere.  

Musím ti teda povedať, opakoval, ako zvádzame ľudí. Začneme im našepkávať toto: Nie je to tak, ako sa učí a verí a ako tomu verili starí ľudia. To je hlúposť, to sa nedá pochopiť, pravé náboženstvo je úplne iné. Človek sa musí riadiť rozumom. Na papier sa toho zmestí veľa. Čo sa nedá pochopiť, tomu sa nemusí veriť.
Na to ľudia odhodia pravé náboženstvo a urobia si svoje vlastné. Nič nie je ľahšieho, než si povedať: Nie je Boh. Čo je raz mŕtve, mŕtve zostane. Náboženstvo je len pre staré baby, náboženstvo je hlúposť!

Útok na Pannu Máriu.  

Zlý duch sa neodvážil vysloviť meno Mária, nazýva ju len Veľká Pani. Čo sa týka úcty a prostredníctva Veľkej Pani, ľuďom našepkávame: Čo ti pomôže ju ctiť, veď to nie je podstatné. Potrebné zachovať len to, čo je hlavné.
Ľudia však pritom nepozorujú, že práve strácajú to najdôležitejšie, lebo Najvyšší, to je Boh, ju miluje ako žiadneho iného tvora. Áno, akonáhle Ona povie slovo pred Najvyšším, ihneď sa všetko stane, ako si to želá.

Ruženec.  

Je to najlepšia modlitba. Účinok jediného Zdravas´ siaha až do očistca, miesta múk, lebo keď sa niekto modlí: Zdravas´ Mária, milosti plná, vtedy má radosť Veľká Pani, ale my sme celí zdesení. Preto sa snažíme ľuďom nahovoriť: Ruženec vám nič nepomôže. Radšej konajte iné modlitby. Ruženec je však postrachom pekla. Podobne aj škapuliar.

Škapuliar.  

Mnohí dostali do milosti len preto, že nosili škapuliar. Preto hovoríme ľuďom: Čo vám pomôžu šnúrky a handričky. To isté platí aj o mariánskych spolkoch a bratstvách. Mnohí dostali milosti len vtedy, keď sa dali do nich zapísať. Našou úlohou je pracovať na zničení všetkého.

Boj proti sviatkom. 

Aj to je naším cieľom, aby sa sviatky zrušili. Preto sa snažíme ľuďom nahovoriť - aký vlastne úžitok vám prinášajú svätenia sviatkov? Sú to len dni hodovania a márnivosti. Preto by bolo najlepšie tieto dni zrušiť. Mnohí však v tieto dni konajú riadne svoje náboženské povinnosti, najmä sa usilovne zúčastňujú bohoslužieb, čím na seba zvolávajú Božie milosrdenstvo. Ich zrušením môžeme veľa získať. Mierime hlavne na vyššie postavených. Keď sme týchto dostali na svoju stranu, potom za nimi idú aj nižšie postavení. Okrem toho ľuďom hovoríme: Všetko je príroda. Diabli nemajú na nikoho vplyv. V takýchto prípadoch zaútočíme na kňaza a pritom rozhlasujeme: diabli nemajú vplyv na ľudí, najmä na zmyselný svet.

Kňazi však neuvažujú o tom, aké moci sa im dostalo svätením (za kňaza), ako to Matka Cirkev v každej dobe verila a tej moci užívala proti nám. Oni ani netušia, akú silu obsahujú veci, ktoré sa požehnajú. Mohli a mali by to poznať z účinku, keď ich veriaci užívajú s vierou, dôverou a pokorou. Aj tu ľuďom hovoríme: Diabol je spútaný reťazami, on už nemôže vôbec nič robiť. Vieš v akom zmysle som spútaný? Len v tom, že sa nemôžeme vyzúriť na ľuďoch podľa svojej chuti. Nie sme teda spútaní v tom zmysle, aby sme nemohli pokúšať ľudí na tele i na duši.

Kázeň.  

Pri kázni si počíname takto: Snažíme sa ako len môžeme dosiahnuť, aby kazateľ hovoril podľa módy.
Na poslucháča pôsobíme takto: Vyššie postaveným našepkávame - načo by si chodil na kázeň? Je len pre obmedzených a prostých ľudí, aby ich ešte viac ohlúpili a udržali v podriadenosti.
Nedbalých navádzame, aby si kázanie vypočuli len ledabolo. Jedným uchom ako by ich prijímali a druhým vypustili z hlavy.
Neverili by ste, aký úžitok by mali ľudia z kázní, keby ich pozorne vypočuli a nimi sa riadili. A aké škody by nám tým spôsobili.

Úžitok zo zhromaždenia 

Keď sa ľudia zhromažďujú, aby oslávili Najvyššieho, zhromažďujú sa aj anjeli a tešia sa z toho. My tam však nemáme prístup. Ale keď sa ľudia zhromažďujú v našom záujme, tu aj my sa dostavujeme a veľmi sa radujeme. Anjelov tam však niet. Veď my ich dobre poznáme, lebo vieme, že každý má pri sebe anjela z pravej strany, pričom my stojíme stranou.
Anjel sa stará každého udržať na správnej ceste, my však o to, ako ho najviac odviesť. Akonáhle niekto podľahne nášmu vábeniu, dobrý anjel sa od neho vzdiali, znovu sa však vráti a snaží sa ho priviesť na dobrú cestu. Keď poslúchne jeho rady, anjel nás všetkých rozoženie, máme z neho veľký strach. Aj tak sa nevzdávame nádeje, svoju obeť pozorujeme, aby sme ju znovu mohli dostať do svojich pascí.
Ale Veľká Pani nám robí veľké škody a straty. Pred ňou máme veľký strach. Keď sa veľkí tohto sveta schádzajú na poradu o dôležitých veciach, schádzame sa aj my poradiť, lebo máš vedieť, že aj my rozmýšľame ako vy. A kto z nás prinesie najlepšiu myšlienku, k tomu sa pridáme. Keď nás rozoženú modlitbou a vierou, toto ľudské dielo sa stane dielom Božím.

Krst a spoveď.  

Najstrašnejšie sú - aspoň pre nás diablov - krst a spoveď. Duša pred krstom je naša, krstom je nám vytrhnutá z moci. Spoveď je pre nás ešte strašnejšia, lebo tam máme dušu už vo svojich pazúroch a z tých býva vytrhnutá. Preto našepkávame ľuďom: Prečo by si mal ísť na spoveď? Veď sa vlastne nemáš z čoho spovedať. Či sa chceš z toho vyznať človeku? Veď spovedník je taký človek ako ty. Alebo mu naženieme toľko strachu, že sa neodváži z hriechov sa vyznať. Keď sa však premôže, potom je to pre nás najstrašnejšia porážka.

Pri smrti a súde. 

Keď človek zomiera, obkľúči ho asi 100 diablov. Jeden ho pokúša k pýche, druhý proti viere, tretí proti čistote, štvrtý ho vháňa do zúfalstva. Predstaví mu množstvo a veľkosť hriechov, zle využitý čas, prítomnosť Najvyššieho ... Takto ho pokúšajú jeden v tom, iný v inom. Takto ho zviažeme a postrašíme, že sa už neodváži vyspovedať.

Potom robíme taký hluk, že nepočuje nič z toho, čo sa mu rozpráva. Keď sa dostaví Veľká Pani, ihneď musíme zmiznúť. Ona ho opatruje ako nežná matka svoje dieťa. S takým človekom je dobre. Keď zomrie, nesie jeho dušu do neba, potom je v nebi radosť, práve tak, ako keď my odnášame dušu do pekla. Všetci diabli sa potom radujú. Odovzdáme dušu Luciferovi a ideme zase na lov.

V tej chvíli, keď duša vyjde z tela, je aj súdená. Neverili by ste, ako rýchlo sa to deje. Boh predstaví človeku celý jeho život. Duša sama sa odsúdi, takže v jednej chvíli sú aj milióny ľudí, ktorí v tomto okamihu umierajú, odsúdení. Pre nás je to nepochopiteľné.

Nebeské radosti.  

Musím tiež hovoriť o nebeských radostiach. Ale, ó, beda mi, mne na večné časy nie je nádej. Najväčšiu radosť v nebi je videnie na tvár Božiu. Počuj, len za to, aby som na ňu mohol pozerať len nepatrnú chvíľu, bol by som hotový prestáť muky spôsobené všetkými mečmi a nožmi, lámanie na škripci aj po milióny rokov, áno aj každú chvíľu, pretrpieť aj najbolestivejšiu smrť a muky a znovu byť zabitý a znovu byť mučený tým spôsobom. Ale beda. Pre mňa už nie je žiadnej nádeje!

Nedá sa vypovedať, s akým zúfalstvom to všetko diabol rozprával, že to až telom a dušou lomcovalo. Nikto neuverí, aká strašná hrôza bola sa naňho pozerať a počuť jeho bolestné výkriky.

Pekelné muky, ohavnosť hriechu.  

Musím ti tiež rozprávať o našich mukách. Ľudia si myslia, že je to nejaký oheň. Nie je taký, aký si predstavujú. Je to oheň Božej pomsty. Vieš, čo sú naše najväčšie muky? Hnev Najvyššieho.
Nevieš si predstaviť, aké je to pre nás strašné a predsa ho máme stále pred sebou. Ó, beda nám!!! Počuj, my diabli sme takí škaredí, že keby ste nás mohli vidieť takých, akí sme, v jednej minúte by ste museli zomrieť. Preto nás Najvyšší skryl pred vašimi očami. A predsa je hriech ešte škaredší ako my a my ho máme pre všetky časy na očiach! Ach my nešťastní!

Pokušenie.  

Všetkých ľudí zvádzame ku hriechu. Výnimku tvorí Veľká Pani. Najvyšší nám zakázal  sa jej dotknúť. Ale toho, ktorého porodila, sme sa smeli dotknúť, smeli pokúšať. Vieš prečo? Aby vám slúžil za príklad a k vášmu poučeniu. Veru, nie Židia, ale my sme ho usmrtili. My sme ho poriadne zriadili. Keď to hovoril, prejavoval takú diabolskú radosť, že kto to nevidel, nedokáže si to ani predstaviť.

Mladých ľudí zvádzame takto: Vzbudíme v nich vzájomnú lásku. Oni si myslia, že na tom nie je nič zlé. Nevedia, že takto sa sami dobrovoľne ženú do našich pascí.

Výsledok nášho vplyvu je taký, že ľudia majú odpor ku všetkému dobrému a začnú sa vyhovárať: som ospalý, nemôžem sa postiť, som slabý, ja taký život neznesiem a nevydržím. To všetko je naša práca!

Dobrý úmysel a modlitba. 

Keď človek vstane a nezačne deň s dobrým úmyslom a modlitbou, potom je ten deň náš. Keď však začne dobre, je pre nás stratený.

Požehnanie.  

Musím ti tiež povedať o tom, čo vyzerá takto (krížik), a o iných znakoch cirkevného svätenia. My o tom ľuďom hovoríme: čo ti pomôže napríklad svätená voda, veď nie je lepšia ako iná. A predsa nás tie veci odháňajú a maria naše práce, keď sa ich správne užívajú. Pozri sa, kríž a svätená voda zmývajú všedný hriech. Keby som ja mal len kvapku, už by som mal nádej na ľútosť. Pre mňa však na veky nie je žiadna nádej. Ó, beda, beda mi!!!

Svätá omša. 

Ach, keby ste vy, ľudia, vedeli, aká veľká je to obeť, ktorá sa koná skrze kňaza v mene Najvyššieho Najvyššiemu, boli by ste na nej úplne inak prítomní. Je to najvyššia a najvznešenejšia obeť. Keby bola možná taká obeť za nás! Ale, ó, beda nám!!!

Krížová cesta. 

Ó, keby ľudia vedeli, aký úžitok by mohli mať z rozjímania múk toho, ktorý za nich zomrel! Kto o nich správne rozjíma a do Jeho rán sa skrýva, toho nemôžeme dostať, pretože my nemôžeme vojsť do rán.
Dopúšťate sa hriechov na milióny, pijete ich ako vodu, keď však robíte pokánie, prijme vás znovu na milosť. Takého máte Boha.
My sme spáchali len jeden hriech a boli sme zavrhnutí. Vieš, prečo našli prví ľudia milosť? Keby boli vedeli, ako je tam hore, neboli by ani oni našli milosť. Keby ste mohli vedieť, koľko diablov je okolo vás, určite by ste oči otvárali!

Moc znaku kríža. 

Keď máte nejaké zhromaždenie, aj my sa tiež dostavíme vo veľkom počte, aby sme vám prekážali. Ale zatiaľ len počúvame, ak sa pracuje v mene toho, ktorý je nad nami. Lebo, keď začnete robiť znak kríža, musíme všetci zmiznúť a pozeráme sa len zďaleka.
Ako sa trasie peklo, keď sa nám niečo rozkazuje v mene toho, ktorý je nad vami, (keď to hovoril, celá posadnutá osoba sa chvela nenapodobiteľným spôsobom), prinútite nás mlčať. My nesmieme z toho nič vyjaviť, vy však rozširujete po celom svete meno JEŽIŠ.

Význam jednoty a svornosti.  

Musíte sa starať, aby ste boli jednotní, máte držať spolu, jeden sa druhého zastávať, v pokušeniach sa radiť a pomáhať si.
Keď budete svorní a jednotní, keď sa jeden druhého zastanete, potom ani celé peklo nezmôže nič proti vám, lebo aj keď máme jedného vo svojej moci, tak príde zasa druhý a zaženie nás.
Keby bol len jeden, ktorý takto robí, mali by sme ešte nádej dostať ho, ale kde je ich viac pospolu, tam nemôžeme nič robiť.
Aj keby sme ich mali už všetkých - až na jedného, - ​​ten nás môže od ostatných odohnať. Len bojujte a zápaste zmužilo, ani netušíte, koľko úžitku prinesiete a koľko duší získate. My vám pripravíme veľa nástrah, ale keď budete vzývať Veľkú Pani, tá bude za vás orodovať.