O vznešenosti a výnimočnosti svätej omše radi uvažovali horliví kresťania prvých storočí a preto si svätú omšu tak vrúcne zamilovali, že radšej volili stratiť život, než aby svätú omšu zameškali! O tom rozpráva historik Baronius z roku 303 túto udalosť:
„Cisár zakázal bohoslužby a kresťania neposlúchli. V africkom meste ALUTECH, v ktorom z rozkazu pohanského cisára Diokleciana všetky kresťanské svätyne boli zbúrané, zhromaždili sa mnohí kresťania, muži aj ženy, napriek zákazu cisársky v istom dome, aby boli na svätej omši prítomní. Pohania ich tam však vysliedili, zajali a odviedli k cisárskemu súdu na verejné námestie. Tam boli omšové knihy a iné posvätné knihy, ktoré boli pohania kresťanom odňali, s veľkou potupou do ohňa vrhnuté; avšak Boh zoslal náhle veľký lejak, ktorý oheň uhasil, takže knihy spáleniu unikli.
Radšej nechať telo rozdrásať, než byť bez sv. omše.
Sudca sa natoľko vyľakal zajatých kresťanov, že tridsať štyri mužov a sedemnásť žien poslal vo vojenskom sprievode do mesta Kartágo k samotnému cisárovi. S plesaním vydali sa zajatci na cestu a spievali neustále chválospevy Bohu. Keď boli predvedení pred cisára, predstavil mu ich vojenský dôstojník slovami: „Týchto zlomyseľných kresťanov sme, ó cisár, dostihli v meste ALUTECH, keď napriek tvojmu zákazu konali svoje nepravé bohoslužby. „Cisár rozkázal, aby jedného zo zajatcov obnažili a natiahli na škripec a potom ich ostrými hákmi ho trhali. Jeden z kresťanov, menom Telika, však zvolal zvučným hlasom: „Prečo trýzniš, tyran, jedine tohto? My všetci sme kresťania a všetci sme sa s ním svätej omše zúčastnili! Na to rozkázal cisár, aby aj Telika obnažili, vedľa prvého na škripec natiahli a mučili a potom sa opýtal: „Kto je pôvodcom vášho zhromaždenia?“ Ten odpovedal: „Kňaz Saturnin a my všetci napospol. Ty však, ó zlosyn, konáš proti všetkej spravodlivosti, že nás takto trýzniš. Nie sme ani vrahmi, ani lúpežníkmi, ničím sme sa neprevinili.“ Na to povedal cisár:" Ty si mal náš rozkaz dodržiavať a svoje nepravé bohoslužby nekonať. Telika mu však odpovedal: „Iného rozkazu, ako rozkazu môjho Boha, za ktorý som ochotný aj zomrieť, sa nedržím a zabúdam naň.“ Po týchto slovách nariadil cisár, aby Telika zo škripca odviazali a bez pokrmu a vody do žalára odviedli.
Statočnosť sv. Viktora
Potom predstúpil pohanský brat svätej Viktórie a žaloval na radného menom Datív, že jeho sestru ku svätým odviedol. Ale svätica povedala: „Nie z návodu niektorého človeka, ale celkom dobrovoľne vošla som do onoho domu a zaľúbila sa mi tam svätá omša; lebo som kresťanka a preto aj povinná poslúchať zákon Krista.“ Brat jej na to odvetil: „Si zmyslov zbavená a hovoríš nezmysly!“ Ale ona povedala: „Nie som bláznivá, ale kresťanka!“ Tu povedal cisár:" Chceš so svojim bratom opäť domov odísť?“ A ona povedala: „To neurobím, pretože tohto človeka ako brata svojho neuznávam. Som kresťanka a tí sú mojimi bratmi a sestrami, ktorí tria pre Krista.“ Na to jej povedal cisár: „Ušetri sa predsa a počúvaj rady svojho brata!“ Ona však odpovedala: „Neodídem od mojich bratov a sestier; lebo priznávam sa ti, že som s nimi na svätej omši bola a Najsvätejšiu Sviatosť prijala. „ Keď to cisár počul, prikázal, aby jeho ľudia použili všetky prostriedky na odvrátenie devy od viery, no nestalo sa mu po vôli. Viktória bola veľmi pôvabná a pochádzala z popredného rodu mesta. Keď ju rodičia chceli vydať proti jej vôli, vyskočila z okna, vyhľadala kňaza Saturnina, pred ktorým si nechala ostrihať vlasy a zasvätila sa ako panna Kristovi.
Sv. Saturnin viac počúval Boha, ako ľudí.
Po nej sa obrátil ku kňazovi Saturninovi a povedal: „To ty si napriek nášmu zákazu všetkých týchto zhromaždil? Saturnin odpovedal: „Z rozkazu Pána som ich zhromaždil, aby sme konali verejnú bohoslužbu.“ Cisár sa pýtal: „Prečo si tak urobil?“ Kňaz odpovedal: „Pretože sväté omše nemožno opomínať.“ Cisár sa ďalej pýtal: Ty si pôvodcom tohto zhromaždenia a ty si ich všetkých k nemu prehovoril?“ Kňaz odpovedal: „Áno, ja som pôvodcom, a ja sám som svätú omšu slúžil. „Po jeho odpovedi hneď prikázal cisár, aby kňaza obnažili a ostrými hákmi tak dlho trhali, až na vnútornosti. Potom ho kázal odviesť k ostatným do žalára.
„Nemôžeme byť bez sv. omše!“
Potom cisár kázal, aby mu bol predvedený svätý Emerik; tomu povedal: „Kto si?“ Emerik odpovedal: „Som pôvodcom tohto zhromaždenia; lebo v mojom dome sa svätá omša slúžila.“ Cisár sa pýtal ďalej: „Prečo si týchto ľudí cez náš zákaz vpustil do svojho domu?“ Ten s istotou odpovedal: „Keďže sú mojimi bratmi, nemohol som im zabrániť; pretože nemôžeme byť bez sv. omše.“ Potom bol aj on trýznení hákmi a odvedený do žalára. Zatiaľ povedal cisár ako sudca ostatným: „Dúfam, že si z týchto úbožiakov vezmete príklad a svoj život tak ľahkomyseľne nepremrháte.“ Svätí mučeníci však jednomyseľne vyhlásili: „Sme kresťania a preto budeme zákon Ježiša Krista plniť, aj keby sme museli preto svoju krv preliať. Na to povedal sudca jednému z nich, ktorý sa volal Félix: „Nepýtam sa, ak si kresťanom, ale či si bol v zhromaždení počas sv. omše?“ Svätý Felix odpovedal: „Či môže byť kresťan bez svätej omše a svätá omša bez prítomnosti kresťanov? Zúrivý diabol! Hovorím ti, že sme boli vo všetkej nábožnosti zhromaždení a že sme sa pri svätej omši čo najzbožnejšie modlili. „Keď ukrutník počul, naplnila ho taká zlosť, že prikázal tohto svätého muža povaliť na zem a ubiť ho palicami na smrť. Takto trýznením mučeníkov strávil zúrivý sudca celý deň a keď nastala noc, prikázal všetkých zatvoriť do veľkého žalára a strážcom pod trestom smrti pohrozil, aby im nijaký pokrm ani vodu nepodávali. Aj keď prišli rodičia, ženy, deti, alebo priatelia zajatých k žaláru a niesli im potajomky pod šatami nejaké občerstvenie, všetko im prehľadali, nájdené zabavili a úbožiakov zbili. Zlomyseľný cisár mal tak zatvrdené srdce natoľko, že nechal verných služobníkov a služobnice Ježiša Krista pospolu hladom a smädom umrieť.
zdroj:http://www.krasaliturgie.cz/clanky/aktuality/radeji-ukrutnou-smrt-podstoupit-nez-msi-sv-vynechat.html (krátené)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára