KATOLÍCKA DÉMONOLÓGIA (3): Ako trávia démoni svoj čas a nad čím premýšľajú?

 Vo svete démonov, ako aj vo svete ľudí, niektorí robia jednu vec a iní robia rôzne veci. Démoni, samozrejme, nemôžu stavať domy, pestovať jedlo, stavať stroje, ani nič z toho, čím ľudia trávia toľko času. Väčšinou sa démoni zaoberajú tým, že idú hlbšie do sveta poznania, majú medzi sebou vzťahy a pokúšajú ľudí. Intelektuálny svet je taký obrovský svet, že sa ním démoni zaoberajú, úplne ako my. Napríklad na univerzite môžu byť stovky profesorov, z ktorých každý sa špecializuje na niektoré odvetvia vedomostí. Stovky profesorov a dekanov odpracovaných hodín denne na univerzite a celá táto práca a činnosť prináša len jednu vec: vedomosti. To isté sa deje vo svete anjelských duchov. Vzťahy medzi duchovnými bytosťami sa nemusia zdať dôležité, no démoni majú skutočné, zložité sociálne vzťahy. Tieto vzťahy nie sú založené iba na vedomostiach, ale aj na potešení z vzájomnej komunikácie a vzájomnej pomoci v pokušení ľudí.

Každý démon si zachováva inteligenciu svojej anjelskej podstaty. Démoni vedia a pýtajú sa svojou mysľou na materiálne a duchovné svety, skutočné a konceptuálne svety. Ako duchovné bytosti sú démoni výsostne intelektuálni; niet pochýb o tom, že sa hlboko zaujímajú o konceptuálne otázky (čo by bolo keby). 

Vedia veľmi dobre, že filozofia je z vedeckých disciplín najvyššia a že teológia je postavená na filozofii. Napriek tomuto poznaniu každý démon nenávidí Boha. Aj keď démoni majú radosť z poznávania, trpia tiež v dôsledku svojich vedomostí - zvlášť keď ich tieto vedomosti vedú k premýšľaniu o Bohu. Démoni neustále vnímajú poriadok a krásu Stvoriteľa vo všetkých stvorených veciach. Aj v zdanlivo neutrálnych veciach vidia odraz božských atribútov. Démoni nie sú neustále zapojení do pokúšania ľudských bytostí. Veľkú časť času trávia premýšľaním. Trpia v tých chvíľach, keď si spomenú na Boha a uvedomia si svoj biedny stav, to znamená ich oddelenie od Boha. Ako sme už predtým poznamenali, intenzita tohto utrpenia sa líši podľa stupňa morálnej deformácie každého démona.

VŠETKO ALEBO NIČ! (O minimalistickom katolicizme, ako chorobe dneška)

„K čomu prirovnám Božie kráľovstvo? Podobá sa kvasu, ktorý žena vezme a vmiesi do troch mier múky, až sa všetko prekvasí."

Žijeme v dobe slabošskej polovičatosti. Nemáme odvahu, aby sme si premysleli a prehĺbili katolícku vieru do posledných dôsledkov, i za cenu toho, že budeme považovaní za nemoderných a nepopulárnych. Sme snáď v celku katolíkmi, ale nie v jednotlivostiach. Snažíme sa zmierniť a prispôsobiť sa katolicizmu Písma sv., prakresťanstva a stredoveku. To všetko sa deje krok za krokom. 

Na začiatku nechceme vôbec povoliť ani čiarke z katolíckej náuky. Nechceme o niektorých bodoch hovoriť z múdrosti a so znášanlivosti. Nechceme povedať už nič o tom, že Cirkev je samospasiteľná a že každý, kto neverí, bude zatratený. Nechceme už otvorene prehlásiť, že protestantizmus, liberalizmus socializmus sú bludy Cirkvou odsúdené. Potlačujeme slová ťažký hriech, pokánie, peklo.  

Tým sa stáva, že sú časom rečníkmi a spisovateľmi zásadne prehliadané niektoré pravdy. Zmiznú z rečníctva, z tlače a literatúry a pretože sa o nich nepočuje ani nečíta, zmiznú tiež z rozhovorov katolíkov. To je začiatok. Koncom je pochybovanie a nevera. O čom sa z prezieravosti a zo znášanlivosti už nemôže hovoriť a písať, je škrtané z Kréda ako vedľajšie. To je cesta odpadnutia od viery celých krajov a celých období. Tak prišla o vieru moderná doba a predovšetkým vzdelanci.

 Evanjelium o kvase ukazuje, že ak chce si niekto robiť nároky byť katolíkom, musí celý jeho myšlienkový svet byť katolícky. Až prekvasí všetko! Buď je celé zmýšľanie katolícke, alebo nie je katolícke. Všetko alebo nič! Celkom katolícky alebo nekatolícky. Zjavenie Božie musíme prijať v celom jeho rozsahu. Kto zavrhuje jediné slovo, ktoré vychádza z Božích úst, musí logicky zavrhnúť celé zjavenie. Kto v jedinom bode pochybuje o pravdivosti a neomylnosti Božej, nemôže sa o ňu opierať vo všetkých ostatných z úplnou istotou. V živote viery platí zásada: Všetko alebo nič. Úplne katolícky, alebo nekatolícky!

 Tejto zásady sa Cirkev držala vždy, po všetky storočia. Kto popiera jedinú Bohom zjavenú pravdu, od učiteľského úradu k uvereniu predloženú vedome a dobrovoľne, je vylúčený. Cirkev trpí vo svojom strede hriešnikov, nie však nevercov. To zdôrazňuje tiež vo svojej prvej encyklike sv. otec Benedikt XV.: „Katolícka viera je tak vlastnej povahy, že k nej nemožno nič pridať ani z nej niečo ubrať. Buď sa prijíma celá alebo sa celá zavrhuje.“ Všetko alebo nič! Celkom katolícky alebo nekatolícky! Kráľovstvo nebeské je podobné kvasu, ktorý zobrala žena a zapracovala ho do troch meríc múky, až sa nakvasilo všetko.

 Všetci tí, ktorí sa plížia okolo evanjelia o kvase a myslia si, že dokážu iným spôsobom zachrániť svet, všetkými možnými reformačnými návrhmi, ľudskou múdrosťou a ľudským úsilím, mýlia sa a upadajú zo sklamania do sklamania, z úspechu do neúspechu, až do večného zúfalstva.

Svet bude i dnes spasený len jedinou cestou ako pred 1900 rokmi: Celá, nestenčená katolícka pravda sa musí vziať a duchom podať písomne a ústne, až bude celý myšlienkový katolícky svet katolícky prekvasený. Najprv musíme katolícky zmýšľať, a potom budeme bez všetkého katolícky jednať. Všetka ostatná práca, ktorá sa touto metódu neriadi, je bez požehnania Božieho a nesie kliatbu neúspechu.

 

Evanjelium o kvase neznamená len úplné preniknutie duchov katolíckou pravdou, ale taktiež úplne preniknutie praktického života. Postup prekvasenia, ktorý sa začína v duchu, musí zachvátiť celého človeka. Ak veríme vo všetko, čo Boh zjavil a Cirkev k vereniu predkladá, sme katolíkmi. Nestačí však aby sme boli katolíkmi, musíme byť dobrými katolíkmi.

Nazývam zlým katolíkom toho, kto žije v ťažkom hriechu, dobrým toho, kto je v milosti Božej posväcujúcej, veľmi dobrým toho, kto sa chráni i hriechu všedného a snaží sa o dokonalosť, až je všetko prekvasené.

 I tu, ako v sfére viery možno hovoriť o minimalistickom katolicizme. Jeho zásadou je: čo možno najmenej, nech už sa jedná o modlitbu, návštevu chrámu, prijímanie svätých sviatostí, dobročinnosť, povinnosť stavu, jeho heslom je: čo možno najmenej. Podľa úsudku týchto ľudí sú najlepšími kazateľmi a spovedníkmi tí, ktorí málo vyžadujú. Cirkev, a preto i kňazi, majú sa riadiť skutočnými pomermi. Teória a prax sú vraj dve rôzne veci. Ideál je vraj krásny, ale neuskutočniteľný. Tak hovoria minimalistickí kresťania.

 Čo dokazuje evanjelium o kvase? Je odsúdeným minimalistického kresťanstva. Ak sa jedná o náboženstvo, musíme zmýšľať maximalisticky. Nemáme právo požadovať viac, ako požaduje Boh. Nemáme právo hovoriť o prikázaniach, kde ich niet, predpisoch, kde sa jedná o evanjeliovú radu, o prísnych povinnostiach, kde sa jedná o málo závažné veci.

 Z druhej strany nemáme požadovať, než čo požaduje Boh, pomenovať niečo radou dobre mienenou, kde ide o prísnu povinnosť. Nemáme právo ani na kazateľnici, ani v spovednici, ani v súkromnom rozhovore, ani na verejnosti meniť Božie prikázania. „ Skôr nebo a zem pominú, než jediná čiaročka, jediná bodka zo zákona. Preto kto prestúpi jedno z týchto prikázaní, hoci aj najmenšie a tak bude ľudí učiť, bude najmenší v nebeskom kráľovstve (Mat 5,18). A opäť je napísané: Človeče! Ak poviem bezbožnému: Smrťou zomrieš, a Ty mu to nezvestuješ a nepovieš, aby sa obrátil z cesty zlej, a živý bol, potom nech zomrie bezbožný vo svojich hriechoch, ale krv jeho budem vyžadovať z Tvojej ruky (Ez 3).

 Čo z toho nasleduje ? Teória sa nikdy nesmie riadiť praxou, ale prax sa musí vždy riadiť teóriou, ako sa slnko nikdy neriadi hodinami, ale hodiny slnkom. Žiadajme teda čo možno najviac. Všetko ! Evanjelium o kvase je odsúdením minimalistického kresťanstva.

Evanjelium o kvase vedie k spytovaniu svedomia. Sme celí, t.j. nevynechávame a neschovávame ani bodku z naše svätej katolíckej viery ? Sme katolícky, je cieľom našich rečí a skutkov j e d n o, t.j. aby všetko, nič nevynímajúc, ani obchod, ani politiku ani čítanie, bolo preniknuté duchom katolíckym?

Je isté, že v terajšej dobe prevláda v katolíckom svete akýsi minimalizmus. „Čo najmenej katolicity“ prevláda v tom, čo sa číta, hovorí, koná. Kvas odpočíva v pivnici. Bojíme sa ho. Domnievame sa, že by sa stal svet okolo nás príliš katolícky, klerikálny. To je najhlbšou príčinou toho, prečo nepostupujeme. Nie sme naozajstnými katolíkmi… Revolúcia maximalistov tlčie na dvere Európy. Maximalizmus klamstiev a zloby bude premožený len maximalizmom pravdy a lásky. Každý minimalizmus je chorobou.

KATOLÍCKA DÉMONOLÓGIA (2): Sú všetci démoni rovnaki?

 

Nie, jednotliví démoni nie sú rovnakí. Už sme hovorili o tom, že každý démon hrešil určitým spôsobom a so stanovenou intenzitou. Pretože anjelská vzbura proti Bohu mala svoje korene v pýche, práve z tohto koreňa vyrástli ich ďalšie hriechy. To je zreteľne viditeľné počas exorcizmu, keď konkrétni démoni, ktorí ovládajú nejakú osobu, prejavujú okrem iného hriechy hnevu, seba zvelebovania a zúfalstva. Každý démon má svoju vlastnú psychológiu a svoj vlastný spôsob bytia. Niektorí sú napríklad zhovorčiví, iné sa vysmievajú; niektorí sú hrdí, iní nenávistní. Aj keď sa všetci odvrátili od Boha, niektorí démoni sú zlí viac, ako ostatní.

Ako naznačuje svätý Pavol a učí nás tradícia Cirkvi, musíme si uvedomiť, že existuje deväť hierarchií anjelov (od najvyššej po najnižšiu): serafíni, cherubíni, tróny, panstvá, mocnosti, sily, kniežatstvá, archanjeli a anjeli. Nadradené hierarchie sú mocnejšie, krajšie a inteligentnejšie ako podradné hierarchie. Podľa svätého Tomáša Akvinského je každý anjel úplne iný ako ostatní. Zo sociologického hľadiska neexistujú žiadne anjelské „rasy“; každý je skôr svoj vlastný druh.

Ako sme už povedali, je možné zoskupiť anjelov do hierarchií. Tieto hierarchie sa tiež nazývajú chóry, pretože tieto skupiny sa formujú do chórov, ktoré spievajú na chválu Bohu. Ich chvála zjavne nie je chválou hlasu, ale skôr duchovným typom chvály, ktorá vychádza z ich vôle poznať a milovať Trojicu.

Pretože niektorí anjeli z každej z deviatich hierarchií zhrešili a transformovali sa na démonov, existuje tiež démonická hierarchia. Inými slovami, existujú démoni, ktorí sú kniežatstvami, mocnosťami, silami atď. Aj keď sú to démoni, zachovávajú si svoju zvláštnu anjelskú moc a inteligenciu. Exorcizmy ukázali, že nadradení démoni môžu mať moc nad nižšími. V čom táto moc spočíva? To je niečo, čo je nemožné poznať, pretože nevidíme, ako jeden démon núti druhého, aby niečo urobil. Neexistuje tu totiž nijaké telo, ktoré by „tlačilo“ alebo nútilo telo druhé. Napriek tomu môže mocnejší démon zabrániť tomu menej silnému, aby počas exorcizmu opustil telo posadnutej osoby. Aj keď slabší démon trpí a chce odísť, silnejší mu môže brániť.

PANNA MÁRIA DONOVI GOBBIMU: Pripravte sa na boj o duše! (tajomstvá posledných časov)

Donovi Stefanovi Gobbimu (1930-2011) odhalila Panna Mária tajomstvo veľkého zápasu o duše. Matka Božia vyzýva kňazov k pokore a pripravenosti k zápasu. Tieto slová však platia tiež pre každého jedného kresťana, ktorý si uvedomuje súvislosti doby, nemá zatemnený rozum svetáctvom či nezáujmom o duchovné pravdy a nazerá na dejiny skrze svetlo Božského zjavenia. 

 

18. október 1975

"Syn môj, vyvolila som si ťa z jednoduchého dôvodu: si najúbohejší, najmenší a najobmedzenejší. Z ľudského hľadiska si absolútny úbožiak. Vyvolila som si ťa, pretože v tvojom živote sa môjmu nepriateľovi už podarilo osláviť víťazstvo. Dala som ti v živote zakúsiť akoby vopred to, čo urobím vo chvíli svojho najväčšieho triumfu."

Môj nepriateľ sa bude jedného dňa domnievať, že už oslavuje plné víťazstvo: nad svetom, nad Cirkvou a nad dušami. A vtedy zasiahnem ja - hrozne a víťazne - aby jeho porážka bola tým väčšia, čím väčšia bola jeho istota, že už navždy zvíťazil. Čo sa teraz pripravuje, je niečo tak veľkého, že sa nikdy nič také nestalo od stvorenia sveta. Preto to bolo všetko predpovedané v Svätom Písme. Tam už bol predpovedaný hrozný zápas medzi mnou, "ženou odetou slnkom" a "červeným drakom", satanom, ktorému sa teraz darí zvádzať mnohých bludom bezbožného marxizmu. Tam už je predpovedaná bitka anjelov a mojich synov s prívržencami Draka, ktorí vedie odbojných anjelov. Predovšetkým bolo jasne predpovedané moje úplné víťazstvo. 

Vy, moji synovia, ste povolaní prežívať tieto udalosti. Je tu chvíľa, kedy to musíte vedieť, aby ste sa vedome pripravili na boj. Je tu čas, aby som vám začala odhaľovať časť svojho plánu. Predovšetkým musí mať môj nepriateľ mať, že má teraz všetko vo svojich rukách. Preto mu bude dovolené dostať sa dovnútra Cirkvi a podarí sa mu zatemniť Božiu svätyňu. Najviac obetí uchváti medzi služobníkmi svätyne. Toto je skutočne doba veľkých pádov pre mojich najmilších synov, pre mojich kňazov. Niektorým bude satan činiť úklady pýchou, iným žiadosťami tela, iným pochybnosťami, iným neverou, iným malomyseľnosťou a osamelosťou. Veľa bude pochybovať o mojom Synovi a o mne a bude sa domnievať, že toto je koniec mojej Cirkvi. 

Kňazi zasvätení môjmu Nepoškvrnenému Srdcu, najmilší synovia, ktorých zhromažďujem pre tento veľký boj: prvou zbraňou, ktorú musíte používať, je dôvera vo mňa a vaše úplná oddanosť. Premáhajte pokušenia strachu, malomyseľnosti a smútku. Nedôvera ochromuje vašu činnosť a to veľmi pomáha môjmu nepriateľovi. Buďte veselí a plní radosti! To nie je koniec mojej Cirkvi. Pripravuje sa začiatok jej plnej a podivuhodnej obnovy. Námestník môjho Syna to s mojou pomocou už tuší a cez smútok prítomnej chvíle vás nabáda k radosti! K radosti? pýtate sa ma s úžasom. Áno, moji synovia, k radosti v mojom Nepoškvrnenom Srdci, ktoré vás všetkých v sebe ukrýva. Moje materské Srdce bude pre vás miestom vašej izby, zatiaľ, čo vonku bude zúriť veľká búrka. Aj keby ste zostali na ceste zranení, aj keby ste často klesli, i keby ste zapochybovali a v istých chvíľach zradili, nestrácajte myseľ, pretože  ja vás milujem! Čím viac bude môj nepriateľ chcieť proti vám zúriť, tým väčšia bude moja láska k vám. Som Matka a milujem vás väčšmi, synovia, pretože ste mi boli vytrhnutí. 

A mojou radosťou, kňazi, miláčikovia môjho Nepoškvrneného Srdca, je urobiť z vás všetkých tak čistých a posilnených synov, že sa ich už nikomu nepodarí vyrvať láske môjho Syna Ježiša. Urobím z vás žijúce podoby svojho Syna Ježiša. Preto buďte pokojní, plní dôvery a mne celkom oddaní. Stále sa so mnou modlite! Zbrane, ktoré použijem na boj a víťazstvo v tejto bitke, bude vaša modlitba a vaše utrpenie. Teda tiež vy na kríži so mnou a s mojím Synom Ježišom, vedľa jeho a vašej Matky (...). "

(Kňazom, najmilším synom Panny Márie)

J.A. Fortea: Katolícka démonológia (1)

 

Poznajte skutočné pozadie odvrátenej strany večnosti, ktorá je následkom zneužitia vôle. Diabol a jeho anjeli sú odvrhnutí od Boha, pretože sa proti nemu vzbúrili. Nenechajme sa však „fascinovať zlom“, ako sa to stalo našej modernej dobe. Nech nás vedie do úžasu skôr Božská múdrosť a všemohúcnosť, ktorá aj napriek tomuto pádu, ktorý bol prvou obrovskou katastrofou, premohla zlobu láskou – vtelením nášho Pána Ježiša Krista. Spoznanie tohto, čo učí Katolícka cirkev o démonoch, nech nám pomáha napredovať na ceste spásy. Postupovať budeme spolu s otcom Forteom, ktorý spísal vynikajúce dielo s názvom Summa Daemoniaca

Démon je duchovná bytosť anjelskej povahy, ktorá bola odsúdená k večnému zatrateniu kvôli svojej vzbure proti Bohu. Ako čistí duchovia nie sú démoni zložení z hmoty. Pretože démoni nemajú telá, nie sú naklonení žiadnym „hriechom tela“ (t. j. je nemožné, aby spáchali sexuálne hriechy alebo hriechy opilstva či obžerstva). Hriechy démonov sú výlučne duchovné. Démoni však môžu zvádzať ľudí k hriechu vo veciach tela. Démoni neboli stvorení primárne ako zlí. Boh nestvoril nič zlé, naopak. Je teda nemožné, aby Boh, ktorý je samotným najvyšším Dobrom, vytvoril niečo zlé. Pamätajme: démoni sú len „zlí anjeli“. Sú zlí morálne, nie sú zlom samotným. Podobne, ako je Boh samotným Dobrom, diabol nie je jeho opakom. Je to stvorenie, ktoré odmietlo Bohu Stvoriteľovi poklonu. Potom, čo Boh stvoril anjelov, vyskúšal ich vernosť voči Nemu a potom ich pripustil k blaženému videniu, pohľadu na jeho samotnú podstatu. Pre čisto duchovné bytosti by toto „videnie“ Božej podstaty bolo čisto intelektuálnou víziou. Niektorí anjeli zvládli božskú skúšku; iné nie. Tí, ktorí neposlúchli, sa nenávratne zmenili na démonov a sami sa tak vyhnali z neba. Môže sa zdať prekvapivé, že niektorí anjeli by sa rozhodli nenávidieť Boha. Musíme však pochopiť, že tí, ktorí sa vzbúrili, už viac nevideli Boha ako Dobro, ale ako utláčateľa svojej slobody. Nenávisť sa zrodila kvôli tomu, že ich vôľa odolávala Božiemu volaniu a pevne sa držala rozhodnutia opustiť Otcovský dom.

 „Na nebi sa strhol boj a Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi; a drak a jeho anjeli bojovali, ale boli porazení a v nebi pre nich už nebolo miesto. A veľký drak bol zvrhnutý, ten starodávny had, ktorý sa volá Diabol a Satan, zvodca celého sveta - bol zvrhnutý na zem a jeho anjeli boli zvrhnutí s ním“ (porov. Zjv 12, 7-9) ).

Ako môžu medzi sebou bojovať čisto duchovné bytosti? Aké zbrane používajú? Anjeli sú duchovia, takže ich bitky musia byť čisto intelektuálne. Jedinou zbraňou, ktorú môžu použiť, sú intelektuálne argumenty. Anjeli dali povstalcom dôvody, prečo by sa mali vrátiť k poslušnosti Bohu. Povstaleckí anjeli kontrovali so svojimi dôvodmi, aby podporili svoje postavenie a šírili svoju vzburu medzi vernými anjelmi. V tejto epickej anjelskej bitke sa niektorí, ktorí inklinovali k vzbure, vrátili k poslušnosti, zatiaľ čo niektorí z verných anjelov boli zvedení zlými argumentmi rebelov. V umení sú démoni zobrazovaní ako deformované a groteskné bytosti. To by sa javilo ako vhodné vzhľadom na to, že démoni sa definitívne rozhodli o osude ďaleko od Boha. Vnútorná osamelosť, v ktorej sa navždy nachádzajú a ich závisť voči veriacim, ktorí sa tešia z blaženej vízie, im neustále sprítomňuje ich hriechy. Nenávidia Boha ako takého a všetkých, ktorí sa snažia slúžiť Bohu. Nie všetci však trpia rovnakými bolesťami. Niektorí anjeli boli v bitke zdeformovaní viac ako ostatní. Tí, ktorí boli viac zdeformovaní, trpia viac; menej deformovaní trpia menej. Intelekt spupných anjelov bol zdeformovaný a zatemnený práve z dôvodov, ktoré používali na ospravedlnenie vzbury svojich vôlí proti Bohu. Ich situácia je podobná morálnemu poníženiu, ktorým môžu ľudia trpieť vďaka hriechu. Musíme si uvedomiť, že sme zložené stvorenia: zložené z duše a tela. Okrem hriechov, ktoré sú vlastné telu, je tu vnútorný psychologický proces, ktorý vedie dobrého človeka k tomu, že môže skončiť ako mafián alebo ako strážca v koncentračnom tábore alebo terorista, v podstate rovnaký ako sled činov intelektu a vôle.