Bezmocní pastieri-všemocný štát?

 V dejinách Cirkvi obdivujeme množstvo odvážnych svätcov, ktorí sa neváhali postaviť proti tyranovi trýzniacemu svoj ľud. Pre pravdu často obetovali nie len svoju česť, lež často aj život, aby poukázali na to, že Boh a jeho sväté zákony majú prednosť pred akýmkoľvek pozemským dobrom. Spomeniem azda len rímskych prvých rímskych mučeníkov, sv. Ambróza Milánskeho, sv. Stanislava z Poľského mesta Ščepanow, či veľkých pastierov 20.stor. akými boli kardináli Wyszynski a Mindszenty. Čo ich spája? Všetci spomínaní sa dokázali postaviť tvárou v tvár mašinérii moci a žiadať od svetských predstaviteľov jej zodpovedné a náležité vykonávanie.

Prenesme sa do našich dní a kultúrnych súvislostí. Vidíme, že u nás sa niečo také veru nedeje. Treba nám žalostne konštatovať, že nám takéto osobnosti veľmi chýbajú. 

Aktuálne je to vidieť v reakcii Konferencie biskupov Slovenska (ďalej len KBS) na nehorázny prístup štátnych inštitúcií k Cirkvi v súvislosti s opatreniami proti covid 19. Najprv sme boli svedkami bezprecedentného zásahu štátu do slobody vierovyznania a Cirkvi ako takej, keď krízový štáb na čele s premiérom jednostranne rozhodol o zrušení verejného slávenia sv. omší. Reakciou KBS bolo vyhlásenie hovorcu, za ktorým nasledovalo zvláštne jednanie so štátom skrze listy. Je až neskutočné, že na takúto hrubú urážku biskupi reagovali neustálym poklonkovaním sa premiérovi a ubezpečovaním o jeho podpore. Výsledkom tohto všetkého nebolo vlastne nič. Biskupi ono jednostranné rozhodnutie posvätili a súhlasili s jeho realizáciou s postojom: nič sa nedá robiť. V priamom prenose sa nám predstavila liberálne demokratická štátna mašinéria, v hygienickej odnoži, ktorá nerešpektuje nijaké náboženstvo a bezzubá KBS, ktorá sa podvolí bez jedného hlesu. Najhoršie je to, že predseda KBS dokola vyzýva len na podriadenie sa často krát nezmyselným rozhodnutiam krízového štábu, ktoré sú na všetkých frontoch podriaďované silnej kritike. KBS jednoducho dovolila, aby sa Cirkev premenila na hlásnu trúbu štátneho krízového štábu bez tohto, aby aspoň "vycerila zuby" a zabojovala. Túto skutočnosť výborne opísala talianska esejistka Angela Pelliciari, keď napísala:" Poslaním Cirkvi sa stalo ukazovať svetu občiansku lojálnosť, ktorá rešpektuje zdravie "druhých" dodržiavaním pravidiel diktovaných strachom zo smrti, ktorá sa rovná nákaze. (...) Pokiaľ sa niekto pokúsi poukázať na iracionálnosť tohto konania z náboženského hľadiska, počuje len jednu odpoveď: musíme poslúchať nariadenia, ktoré biskupi stanovili pre pandémiu. Každý z nás, kto sa nepodriaďuje prakticky nikomu, tým menej cirkevným prikázaniam či Učiteľskému úradu Cirkvi, sa náhle stal zelótskym koryfejom poslušnosti. Ľud, ktorý stratil vieru v Kristovo víťazstvo nad smrťou podlieha pokušeniu utiecť pred smrťou do poslušnosti hygienickým predpisom. Obsesívna starostlivosť o zdravie, okázalo manifestovaná pri každej bohoslužbe dokazuje, že Biblia má pravdu. Náš problém je stále rovnaký: strach pred smrťou (Hebr 2,14), ktorý nás celý život drží v područí satana" (celý text dostupný v českom preklade tu: https://www.radiovaticana.cz/clanek.php?id=31510). 

Možno to máme v krvi. Už v minulosti u nás obchádzalo strašidlo tzv. "štátocirkevníctva", ktoré dostalo Katolícku cirkev do absolútneho područia vtedajšieho štátu riadeného cisármi a kráľmi. Následky boli pre Cirkev katastrofálne, pretože biskupi mali v podstatných veciach úplne zviazané ruky a museli pod poslušnosťou vykonávať príkazy osvieteného panovníka a jeho úradníkov. Úlohou Cirkvi sa tak na pomerne dlhé obdobie stala nie oslava Boha a spása duší, lež realizácia občianskych výchovných štandardov. Tieto časy by mala mať Cirkev úspešne za sebou. No ak sa pozeráme na KBS, zdá sa, že čosi z tohto fenoménu na chvíľu ožilo.

Najbolestnejšou skutočnosťou je to, že KBS nie je až taká bezzubá smerom do vnútra Cirkvi, kde vie vytvoriť nátlak na jednotlivých biskupov a tí potom na veriacich. Mohli sme to vidieť pri násilnom zavádzaní prijímania na ruku, ktorého hygienickosť je z vedeckého hľadiska veľmi pochybná. Bohužiaľ, smerom k štátu sa takáto stratégia veľmi rýchlo rozsypala. Stali sme sa "otrokmi" prehnaných hygienických opatrení, zostali sme opustení našimi biskupmi.

Na záver: zaráža ma ešte jedna vec. Zdá sa, že biskupi si myslia, že sa nemohli postaviť štátu, no podarilo sa im vyžobroniť aspoň to minimum 6 ľudí.

Nepriatelia Cirkvi musia jasať! Pretože takáto situácia je z ich strany vlastne testom biskupov a následne všetkých veriacich. Ak im toto prejde len tak, môžeme si byť istí, že o chvíľu vyrukujú do frontálneho útoku. Pretože počas korony zistili jednu dôležitú a cennú vec - pastieri sa sami presvedčili, že sú bezmocní a boja sa. Darmo. Pán Ježiš nás upozorňoval už dávno: "Udriem pastiera a stádo sa rozpŕchne."

Kiež nás Preblahoslavená Panna Mária, Matka Sedembolestná spolu s archanjelom Michalom ochraňujú pred tým, aby sme reagovali v tej hodine rovnako, ako teraz. Kiež chránia a vedú našich biskupov, aby sa neľakali!