V ADVENTE POZERAŤ NA MILOSTIPLNÚ PANNU MÁRIU

Vstupujeme do adventního obdobia. A v tomto období rozjímame nad životom Panny Márie a potom s ňou nad Ježišom Kristom. Sväté písmo nám vzácne zachovalo pozdrav anjela Gabriela Panne Márii pri zvestovaní. V dvoch krátkych vetách nám hovorí všetko: "Buď pozdravená, milosti plná, Pán je s tebou." (Lk 1, 28) 

Čerpajúc z tohto pokladu, pápež Pius IX. opísal túto plnosť milosti pre nás, keď definoval Máriino Nepoškvrnené počatie: "Preto ju Boh ďaleko nad všetkých anjelov a všetkých svätých tak obdivuhodne obdaril hojnosťou všetkých nebeských darov, ktoré vylial z pokladnice svojho božstva... a plnosťou svätej nevinnosti a svätosti, nad ktorú si pod Bohom nemožno nič väčšie ani predstaviť. (Bula Ineffabilis Deus).

 

Definícia Pia IX. potvrdzuje Máriinu výnimočnú svätosť od okamihu jej počatia. Je pravdou viery, že Božia Matka mala plnosť milosti, plnosť oveľa väčšiu ako akékoľvek iné stvorenie.

 

Na základe toho, čo hovorí svätý Tomáš (SThIII, 7; 27,5) o Kristovom posvätnom človečenstve, môžeme predložiť nasledujúce dva argumenty:

 

1. Čím je bytosť bližšie k príčine nejakého účinku, tým je vhodnejšie, aby tento účinok prijímala v hojnosti. Kristus je teraz princípom habituálnej milosti (ako Boh, nakoľko je absolútne prvým princípom, ako človek, nakoľko je Božím nástrojom) a Mária je osobou, ktorá je Kristovi najbližšie. Preto bolo vhodné, aby Mária dostala najväčšiu plnosť milosti.

 

2. Je vhodné, aby každý, kto odovzdáva milosť, mal zvyčajnú milosť. Mária odovzdáva milosť (ako prostredníčka). Je preto vhodné, aby mala vysoký stupeň habituálnej milosti.

 

V čom spočíva táto plnosť?

 

Táto otázka sa vynára, keď sa hovorí o vtelenom Slove, a umožňuje dve odlišnosti (STh III, 7, 9-11).

 

Milosť je Boží dar, ktorý je do nás vložený a premieňa nás

 

Táto premena môže byť viac alebo menej radikálna, viac alebo menej intenzívna, podobne ako je teplo v tele zohrievanom ohňom viac alebo menej silné.

 

Táto zmena nám dáva aj schopnosť konať novým spôsobom. Prijatá milosť nás v rôznej miere disponuje na konanie, zahŕňa rôzny počet nadprirodzených činností: jej rozsah je viac alebo menej rozsiahly.

 

Plnosť milosti možno nájsť v oboch prípadoch.

 

Táto plnosť môže byť dokonalá alebo nedokonalá

 

Ak je dokonalá, je to absolútna plnosť. Nemá žiadne hranice.

 

Ak je však obmedzená schopnosťami toho, kto ju prijíma, je nedokonalá, relatívna. Boh ju dáva v miere, v akej ju možno prijať, v miere, v akej je potrebná pre jeho božský plán.

 

Podľa svätého Tomáša vlastnenie milosti v jej absolútnej plnosti, čo do intenzity i rozsahu, patrí iba Kristovi. Panna Mária teda mala relatívnu plnosť milosti (porov. III, 27, 5 ad 1), inými slovami, všetku milosť potrebnú na to, aby bola dôstojnou Božou Matkou.

 

Keďže toto poslanie bolo najvznešenejším zo všetkých poslaní, vzhľadom na jeho účasť na uskutočnení Vtelenia, je to najväčšia relatívna plnosť milosti, aká kedy bola udelená človeku alebo anjelovi.

 

Posväcujúca milosť nás robí adoptovanými Božími deťmi. Tak je to aj v prípade Panny Márie. A adopcia dáva právo na dedičstvo, nebo, ktoré vlastníme podľa stupňa lásky v okamihu smrti. Láska Panny Márie bola najväčšia po Kristovej láske, a preto má najvyšší stupeň slávy v nebi.

 

Napokon, Kristus nie je adoptovaným synom Otca, lebo je jeho prirodzeným Synom od večnosti (STh III, 23, 4). Tieto dve skutočnosti sú nezlučiteľné. A z tohto dôvodu v poradí adoptívneho synovstva patrí Panne Márii prvé miesto. Ona je prvou adoptovanou Božou dcérou.