Pred našimi očami môžeme vidieť odporné divadlo, ktoré hrá celá vládna garnitúra, nie len vzhľadom k opatreniam proti Covid, no najmä vzhľadom k ochrane nenarodeného života. Vždy vidíme veľký cirkus, všetci sa tvária, ako treba ochraňovať život a napokon, čo z tohto? Áno, nič. Zahrať divadlo, učičíkať si svoje akože svedomie a nič z tohto. V skutočnosti nikomu o nijakú záchranu života nejde. A to si vezmime, že na Slovensku je to už x-tý návrh zákona a pokus o zmenu pri zabíjaní nevinných.
Cirkev nás učí, že kresťanský politik má povinnosť urobiť všetko pre to, aby sa táto hodnota, akou je nenarodené dieťa v živote matky a ktorá je "posvätná", chránila v legislatívnej úprave od počatia až po prirodzenú smrť. Pápež Ján XXIII. píše, že takéto zákony, ktoré život nechránia, sa zvrhli na karikatúru zákona a kresťan ich nemôže poslúchať. Politik, ktorý je kresťanom má povinnosť robiť všetko pre to, hoci by išlo o malé kroky, aby sa ochrana nenarodených detí zlepšila. Katolícke učenie (ktoré nám mimochodom vhodne pripomína kardinál Burke vo svojom nedávnom liste ohľadom ochrany nenarodeného života), že tomu kresťanovi (kresťanskému politikovi), ktorý verejne zastáva názory, ktoré sú v protikalde s katolíckym učením (v o tomto prípade ide o ochranu prirodzenémo morálneho zákona, ktorý katolícke učenie integruje a posväcuje), má byť odopretý prístup k sv. prijímaniu. Kardinál sa odvoláva na kánon 915 Kódexu kánonického práva, no tu ide o ozvenu starobylej praxe.
Napokon, k poznaniu tejto pravdy netreba zvláštne teologické štúdiá, netreba zvolávať nijaké grémiá ani rady. Stačí otvoriť Katechizmus či encykliky pápežov a veci nám budú jasné. Ak ich čítame pozorne, môžeme vidieť, že pápeži nepripúšťajú nijaké politizovanie, ako sme ho mohli vidieť u nás. Život je posvätný od narodenia. Aktuálne vidíme veľké víťazatvo liberálnych ľavičiarov. Tu by však už mali konať pastieri. Nie sa tváriť, že sa nič nedeje. Nie je totiž možné, aby sa v jednej krajine predložili štyri návrhy na ochranu života a ani jeden neprešiel, pretože jedni, ktorí ho predkladali sa považujú za extrémistov alebo chýbal jeden hlas. Biskupi, vezmite do rúk palicu a odvráťte ten hrozný škandál, ktorý ohrozuje Pánove stádo! A vy, drahí voliči - kresťania, pamätajte aká je vaša povinnosť pri volbách!
Pius XI: encyklika Casti connubii (31. december 1930)
Držitelia najvyššej moci u národov a zákonodarci ale nesmú zabúdať, že povinnosťou verejnej autority je náležitými zákonmi a trestnými sankciami chrániť životy nevinných a to tým väčšmi, čim menej sú schopní k obrane tí, ktorých životy sú v nebezpečenstve a proti ktorým sa stroja úklady; medzi nimi akiste prvé miesto zaujímajú deti, skryté ešte v lone materskom. Ak sa teda vládnuce kruhy nielen že neujmú ochrany týchto maličkých, ba svojimi zákonmi a nariadeniami dovolia, ba priamo ich vydajú lekárom a iným k zavraždeniu, nech pamätajú, že Boh je sudcom mstiteľom krvi nevinnej, ktorá so zeme do neba volá o pomstu!
Pius XII: Príhovor otcom rodín (18. september 1951)
Štát by teda mal akoby na základe pudu sebazáchovy plniť to, čo je v podstate podľa zámeru Boha, Stvoriteľa a Spasiteľa, jeho prvou povinnosťou, a to v plnej miere garantovať hodnoty, ktoré zabezpečujú rodinný poriadok, ľudskú dôstojnosť, zdravie a šťastie. Tieto hodnoty, ktoré sú zároveň prvkami spoločného dobra, sa nikdy nesmú obetovať pre to, čo môže byť zdanlivo spoločným prospechom. Poukážme ako príklad na niektoré z týchto výhod, ktoré sú dnes veľmi ohrozené - nerozlučiteľnosť manželstva; ochrana nenarodeného života.
Ján Pavol II: encyklika Evangelium Vitae (25. marec 1995)
Každý ľuďmi ustanovený zákon má svoju platnosť zákona natoľko, nakoľko je odvodený z prirodzeného zákona. Ak však je v niečom v rozpore s prirodzeným zákonom, nie je zákonom, ale pokrivením zákona." Toto učenie sa vzťahuje predovšetkým a najpriamejšie na ľudské zákonodarstvo, ktoré neuznáva základné a prvotné právo každého človeka na život. A tak zákony, ktoré pripúšťajú priamu vraždu nevinných ľudských bytostí pomocou umelého potratu alebo eutanázie, sú v úplnom a neprekonateľnom rozpore s nenarušiteľným právom na život, vlastným predovšetkým ľuďom, a tým samým popierajú rovnosť všetkých pred zákonom. Bolo by možné namietať, že sa to netýka eutanázie, keď sa koná na základe plne vedomej žiadosti zainteresovaného. Predsa však štát, ktorý by takúto žiadosť uznal za právoplatnú a súhlasil by s jej splnením, legalizoval by istú formu samovraždy-vraždy, proti základným zásadám, ktoré zakazujú disponovať životom a prikazujú každý nevinný život chrániť. Takto by sa napomáhalo oslabeniu úcty k životu a otvorila by sa cesta k postojom, ktoré narúšajú dôveru v spoločenských vzťahoch. Zákony, ktoré pripúšťajú alebo uľahčujú potrat a eutanáziu, sú preto radikálne v rozpore nielen s dobrom jednotlivca, ale aj so spoločným dobrom, a z toho dôvodu úplne strácajú právnu pôsobnosť. Neuznanie práva na život práve preto, že vedie k vražde osoby, ktorej má spoločnosť slúžiť, lebo to je dôvod jej existencie, je rozhodne a neodvratne v rozpore s možnosťou realizácie spoločného dobra. Z toho vyplýva, že keď civilný zákon pripúšťa umelý potrat a eutanáziu, tým samým prestáva byť skutočným, morálne zaväzujúcim zákonom.
íjeli, a
ť
pamatují, že Bů
h je
soudcem a mstitelem nevinné krve, která se zem
ě
volá k
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára