V najbližších týždňoch bude zverejnený záverečný dokument nemeckej synody, o ktorom sa predpokladá, že bude katastrofou. Regensburský biskup túto synodu označil za heretickú a nikto iný ako kardinál Kasper za "nekatolícku". Tento vývoj, ktorý zatiaľ vidíme z diaľky, svedčí o skutočnej situácii, v ktorej sa dnes Katolícka cirkev nachádza: bezvýznamnosť so silnou tendenciou k zániku.
Nedávna štúdia uskutočnená v Nemecku dospela k záveru, že len 12 % obyvateľov vrátane katolíkov považuje náboženstvo za dôležité pre spoločnosť. Inými slovami, 88 % respondentov je jedno, či Cirkev existuje, alebo nie, a ak budú škandály posledných rokov pokračovať, nebolo by ničím výnimočným, keby uprednostnili, aby vôbec neexistovala. V južnej Európe, Spojených štátoch a Latinskej Amerike, fantazijnej rezerve Cirkvi, budú percentá určite iné, ale o koľko viac? 20 %? 25 %? V najlepšom prípade áno.
Tieto údaje som prevzal z videa otca Santiaga Martína, ktoré vrelo odporúčam. A tento kňaz, ktorý nie je tradicionalista, uzatvára: "Nová Cirkev zlyhala". A faktom je, že ak po Druhom vatikánskom koncile Cirkev, ktorá už bola na ústupe, prijala stratégiu prispôsobiť sa svetu, aby zostala na výslní a nestratila veriacich, táto stratégia sa ukázala ako strašná chyba, ktorá nás priviedla do súčasnej situácie zániku.
Nie je pritom potrebné využívať sociologické štúdie alebo nákladné prieskumy medzinárodných poradenských spoločností. Stačí navštíviť kostoly v nedeľu, nehovoriac o všedných dňoch: sú prázdne. To isté platí v Európe aj v Argentíne. Tých pár ľudí, ktorí pred pandémiou ešte chodili do kostola, tam prestalo chodiť kvôli otrasnému postupu biskupov v súvislosti s karanténou, ktorú nariadili vlády. K predchádzajúcemu príspevku v blogu sa vyjadril čitateľ: "Vo farnosti, kam chodím na omšu, nás bolo včera v nedeľu len sedem plus dvaja členovia zboru a kňaz sa takmer rozplakal. A mal na to všetky dôvody, pretože každá z tých siekt, ktoré sa tam šíria, zhromažďuje oveľa viac ľudí." A táto situácia nie je v Argentíne ojedinelá. Túto situáciu možno pozorovať na celom svete.
Problém sa však ešte zhoršuje, pretože cirkevná hierarchia, počnúc pápežom uznáva smrteľnú vážnosť choroby a navrhuje zvýšiť dávky toho istého lieku, ktorý už preukázal svoj škodlivý účinok. Spomínam si len na jeden príklad z mnohých, čo bolo povedané slovenským jezuitom:
"Preto sa dnes vraciame do minulosti, aby sme hľadali istotu. Bojíme sa oslavovať pred Božím ľudom, ktorý sa nám pozrie do tváre a povie nám pravdu. Bojíme sa pokračovať v pastoračných skúsenostiach. Mám na mysli prácu vykonanú na synode o rodine, aby ľudia pochopili, že páry v druhom zväzku už nie sú odsúdené do pekla. Bojíme sa sprevádzať ľudí so sexuálnou rozmanitosťou. Bojíme sa križovatky, o ktorej nám hovoril Pavol VI. To je zlo tejto chvíle."
Bergoglio trvá na tom, že cudzoložstvo už nie je hriechom, a na "sprevádzaní" ľudí so sexuálnou odlišnosťou ako na znakoch tejto "novej Cirkvi", ktorá sa ukázala byť úplným zlyhaním. Len veľmi málo cudzoložníkov má záujem chodiť na omšu alebo prijímať sväté prijímanie a ešte menej ich je sexuálne rozmanitých. Obaja dobre vedia, čo musia urobiť, aby boli spasení: je lepšie vylúpiť si jedno oko a vstúpiť do nebeského kráľovstva s jedným okom, ako ísť s oboma očami do pekla.
Za súčasnú katastrofu Cirkvi nemôže František. Už sme to tu opakovali nespočetnekrát; ide o problémy, ktoré sa ťahajú už desaťročia a ktoré sa systematicky riešili zle. Je však zodpovedný za hektabombu, ktorá sa očakáva v blízkej budúcnosti. Pred pár dňami laické médiá označili Bergoglia za "najsmiešnejšieho pápeža v dejinách Cirkvi" a za "blázna" a už sme tu informovali, že aj jeho najbližší priatelia ho zanechali. Kráľ je nahý a nielen dieťa si to uvedomilo.
Považujem za naliehavú úlohu a vážnu zodpovednosť biskupov, ktorých náš Pán poveril riadením Cirkvi, aby si sadli a vážne sa zamysleli nad tým, čo urobiť, aby našli východisko, ktoré by malo aspoň minimálnu záruku úspechu. Bergogliov pontifikát sa už skončil a zlyhal. Na tejto ceste nie je možné trvať. Problémom je, čo príde po ňom. Už teraz je jasné, že krízu Cirkvi nemožno vyriešiť radovaním sa so svetom a zhromažďovaním davov na Svetových dňoch mládeže alebo na pontifikálnych cestách. Boli to naivné nádeje z 80. a 90. rokov, ktoré boli pochované.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára