Henry Sire, historik a bývalý člen Maltézskeho rádu (nezákonne vylúčený za svoju výskumnú prácu o Františkovi), je známy a uznávaný ortodoxnými katolíkmi na celom svete pre svoju skvelú knihu o Jorge Mariovi Bergogliovi "Pápež diktátor".
Poskytol dlhý rozhovor portálu Gloria.tv. Prvá dlhá časť je o Maltézskom ráde a je dostupná na pôvodnej stránke - druhá časť je časť, ktorá sa zaoberá súčasným rímskym biskupom aj budúcim konkláve a je veľmi zaujímavá pre všetkých ľudí, katolíkov aj nekatolíkov, ktorí sa zaujímajú o súčasnosť a budúcnosť Cirkvi.
Druhá časť je uvedená nižšie:
Kniha Pápež dikátor vyšla v roku 2017 a vyvolala značné pohnutie. V čom spočíva špecifický prínos tejto knihy?
Kniha The Dictator Pope (Pápež diktátor) bola z väčšej časti len súhrnom práce, ktorú už vykonali mnohí novinári analyzujúci zneužívania a prešľapy Františkovej vlády. Môj hlavný prínos spočíval v tom, že som mohol využiť postrehy Argentínčanov, ktorí presne vedeli, aký Bergoglio je, postrehy, ktoré kvôli jazykovej bariére neboli v anglicky hovoriacom svete známe.
Keď sa pozriete späť, čo by ste napísali inak?
V skutočnosti mi ďalší výskum ukázal, že som podcenil mravenisko korupcie, do ktorého Bergoglio počas svojej argentínskej kariéry patril. Príkladom bola jeho úloha ochrancu sexuálnych násilníkov z radov kléru. Veľmi ľutujem, že som nemal k dispozícii úplnejšie fakty, aby som mohol predložiť pravdivý obraz muža, ktorého kardináli v roku 2013 zvolili za pápeža.
Napríklad?
Keď som písal svoju knihu, nebol som si plne vedomý kultúry morálnej a finančnej korupcie, do ktorej bola arcidiecéza Buenos Aires ponorená; za túto kultúru nebol Bergoglio sám zodpovedný, ale neurobil nič pre jej reformu a svojou politikou utajovania ju ešte posilnil. Existujú aj aspekty Bergogliovej ranej kariéry, ktoré mohol plne preskúmať len argentínsky bádateľ, najmä kontroverzná otázka jeho správania počas vojenskej diktatúry.
V knihe Pápež diktátor píšete, že Bergoglio vďačí za svoje zvolenie relatio, ktoré predniesol na biskupskej synode v roku 2001, a že tento prejav napísal kuriálny monsignor Daniel Estivill. Bola to náhoda, že Estivill je tiež Argentínčan?
Pokiaľ viem, bola to náhoda a neviem o žiadnom spojení medzi Bergogliom a Mons. Estivillom. Ten bol o vypracovanie prejavu požiadaný jednoducho ako sekretár biskupskej synody. Predpokladal, že Bergoglio ho bude brať len ako usmernenie, a bol prekvapený, keď neurobil žiadne zmeny a predniesol prejav presne tak, ako bol napísaný.
Vaša kniha obsahuje kapitolu o Sanktgalenskej mafii. Avšak aj bez tejto skupiny: nebolo len otázkou času, kedy bude zvolený František za pápeža, vzhľadom na to, že desaťročia pred ním bola väčšina biskupov a kardinálov vyberaná zo skupiny konformistov/liberálov?
Je určite pravda, že ani Ján Pavol II. ani Benedikt neurobili veľa pre to, aby sa do kolégia kardinálov nedostali modernisti. Vzhľadom na nízku úroveň modernej hierarchie bola šanca na zvolenie zlého pápeža reálna.
Takže?
Nezabúdajme však, že v roku 2013 sa zdalo, že Cirkev sa uberá smerom k obnove ortodoxie a tradície. Nie je pravda, že niekto ako Bergoglio by bol zvolený bez Sanktgalenskej mafie. V skutočnosti, keď Benedikt abdikoval, očakával, že jeho štátny sekretár kardinál Bertone zariadi zvolenie kardinála Scolu za pápeža; Bertone však bol osobne proti Scolovi a Benedikta úplne sklamal. Konkláve sa tak dostalo do chaosu a otvorili sa dvere intrigám mafie.
Scola neustále obhajuje Františka a útočí na tých, ktorí tento pontifikát kritizujú. Benedikt kreoval kardinálov ako O'Malley, Sandri, Scherer, Koch, Ravasi, Wuerl, Marx, Coccopalmerio, Braz de Aviz, Versaldi - všetci na vedúcich pozíciách. Ako by sa mohla "benediktínska reforma" stať skutočnosťou s takýmito ľuďmi?
Pápež Benedikt sa pri menovaní riadil tým, čo by nazval nestrannou politikou, a výsledkom je, že na vrchol sa dostali mnohí z najhorších predstaviteľov súčasnej Cirkvi. Najmä však jeho výber kardinála Scolu za nástupcu ukázal jeho zlý odhad ľudí. Scola sa zdal byť zdravým konzervatívcom, ale v skutočnosti bol karieristom, ako ukázalo jeho následné správanie, a Bertone a talianski kardináli ho práve preto odmietli.
Existencia Sankt Gallenskej mafie nebola žiadnym tajomstvom. Benedikta XVI. táto skupina zjavne neznepokojila a neprijal žiadne protiopatrenia.
Pripomeňme, že skupina zo Sankt Gallenu neuspela v konkláve v roku 2005, keď bol zvolený samotný Benedikt. Kto by bol predvídal, že v roku 2013 sa náhle vzkriesia?
Cirkevné kruhy nie sú známe tým, že by dokázali udržať svoje tajomstvá. Naozaj si myslíte, že Benedikt, ktorého všetci považujú za veľmi inteligentného, nemal potuchy o nebezpečenstvách?
Pápež Benedikt je určite veľmi inteligentný, ale je to predovšetkým učenec a ukázalo sa, že mu chýba politická vypočítavosť a úsudok o ľuďoch. Hlavné však je, že Benedikt v skutočnosti mal plán pre konkláve v roku 2013: išlo o voľbu kardinála Scolu a zjavne predpokladal, že bude úspešná. Skutočnosť, že sa ani neuskutočnila, všetky kalkulácie zmarila; ale ani oveľa bystrejší pozorovateľ nemohol predvídať, že Sankt Gallenská mafia, ktorá sa od roku 2005 prestala schádzať, sa zrazu vzkriesi, a to s presne tým istým kandidátom.
A načasovanie Benediktovej abdikácie?
Benedikt sa prepadol v načasovaní svojej abdikácie. Keby ju odložil hoci len o šesť alebo dvanásť mesiacov, viacerí kľúčoví hráči vrátane samotného Bergoglia by boli na dôchodku. Podobne ako pri fiasku Bertoneho a Scolu, Benedikt ukázal svoju zlú politickú kalkuláciu a výsledkom bola grécka tragédia: zvolenie najhoršieho možného pápeža práve vo chvíli, keď sa zdalo, že Cirkev smeruje k ozdraveniu. Išlo o najhoršie naplnenie škôd spôsobených Druhým vatikánskym koncilom.
Študovali ste u jezuitov. Pomáha to pochopiť Františka?
Iba v tom zmysle, že som bol svedkom úpadku a skazy Spoločnosti od Druhého vatikánskeho koncilu a Bergoglio ponúka klasický príklad. Viac mi pomohlo, že som polovičný Španiel, a preto mám pochopenie pre hispánsku kultúru, akou je argentínska.
Hispánska kultúra?
Bergoglio je klasickým produktom argentínskej spoločnosti, ktorá je karikatúrou španielskej spoločnosti s pridaním špeciálnych prvkov, ako je peronizmus. V podstate tí, ktorí sa snažia pochopiť Bergoglia z hľadiska noriem anglosaskej alebo germánskej slušnosti a korektného správania, majú problém pochopiť kultúru bezcharakterného egoizmu, ktorá je pre Argentínčana len súčasťou klímy.
Medzi jezuitmi v Argentíne bol Bergoglio považovaný za "konzervatívca". Za svoju kariéru vďačil "konzervatívcom". Nemal žiadnu podporu zo strany svojho rádu. Čo sa pokazilo?
Dotkli ste sa veľkej záhady Bergogliovej kariéry, jeho prechodu z pravej ruky "reakčného" kardinála Quarracina v Buenos Aires k obľúbencovi skupiny Sankt Gallen. Jediné vysvetlenie, ktoré vidím, je, že v rokoch úpadku pápeža Jána Pavla II. sa očakávalo, že po ňom nastúpi liberálnejší pápež, a Bergoglio chcel byť na strane víťazov. Nemyslím si, že by vážne očakával, že sa sám stane kandidátom na pápeža pred rokom 2005. V podstate je však problém v tom, že Bergoglio nemá žiadne skutočné zásady, ako typický peronista, ktorým je.
Ako by ste Františka opísali z psychologického hľadiska? Bol na terapii u rakúsko-židovskej emigrantky Marie Langerovej, ktorá bola skôr marxistickou ideologičkou ako psychologičkou. Langerová bola približne vo veku Bergogliovej matky. František hovorí o svojej rodine, najmä o starej mame, ale nikdy o svojej matke. Prečo?
Máte pravdu, že Bergoglio pochádza z ťažkého rodinného prostredia a vždy sa vyhýbal rozprávaniu o svojich rodičoch. Jeho minulosť vyhadzovača v nočnom klube (predtým, ako vstúpil k jezuitom) nie je práve to, na čo sme u moderných vikárov Krista zvyknutí. O jeho ranej histórii však neviem dosť na to, aby som ju mohol komentovať.
Nedávno ste na Twitteri vysvetlili, že porovnanie Františka so Stalinom by mohlo byť vhodné. V akom zmysle?
Odpovedal som na komentár na Twitteri a ťarcha mojej odpovede spočívala v tom, že je vhodnejšie prirovnať Bergoglia k Perónovi.
Peronistom alebo len oportunistom? Koľko kňazov bolo v nedávnej histórii vymenovaných za biskupov pre ich neochvejnú vernosť viere? Nie je oportunizmus prvou požiadavkou pre tých, ktorí chcú stúpať po kariérnom rebríčku v Cirkvi?
Existujú určité výnimky: Napríklad kardináli Sarah a Burke. Ale Bergoglio sa odlišuje tým, že oportunizmus je súčasťou prepracovanej politickej kultúry, v ktorej bol vychovaný, a základom pre rafinovanú a manipulatívnu kariéru, v ktorej sa mu väčšina biskupov nevyrovná.
František je Italo-Argentínčan, ktorý riadi Vatikán italo-argentínskym spôsobom s množstvom prisluhovačov a "áno" ľudí okolo seba. Mala by sa Cirkev stať viac anglosaskou?
Ja sám nie som veľmi anglosaský a nerád by som vec dával do národnostných súvislostí. Pre Cirkev je určite katastrofou, že má za pápeža predstaviteľa veľmi zlej politickej kultúry, akou je argentínska. Prvým krokom k reforme bude vymaniť sa z tohto dedičstva.
Čo je to politická kultúra?
Samozrejme, diktátorské metódy. K ďalším prvkom tejto kultúry patrí hlasný populizmus, ktorý umožňuje politikovi tvrdiť, že podporuje ľudí, hoci v skutočnosti pre nich nič nerobí, a dedičný antináboženský postoj, ktorý bol motiváciou Františkovho katastrofálneho zapredania sa čínskej komunistickej vláde.
František sa rád skrýva za protirečenia, napríklad tým, že potraty označuje za nájomnú vraždu a potratárku Emmu Boninovú nazýva jednou z "veľkých Talianok". Aká "taktika" sa za tým skrýva?
Opäť ide o typický peronizmus, vyhadzovanie protichodných signálov na opačné strany. Argentínčan by to dokonale pochopil, ale zvyšku sveta sa to zdá nepochopiteľné.
Okrem Peróna nepozná František aj slová svätého Pavla: "Tvoje slovo nech je áno, áno alebo nie, nie?
Po celý život bolo Bergogliovo áno nie a jeho nie bolo áno.
Počas modlitby Anjel Pána 7. novembra František označil "pokrytectvo za nebezpečnú chorobu duše", hovoril proti "dvojtvárnosti, ktorá sa tvári jedným spôsobom, ale myslí si niečo iné, a proti "využívaniu svojho postavenia na to, aby ste drvili iných". Zdá sa, že hovoril o sebe?
Podobne ako mnohí ľudia, aj František má talent odsudzovať neresti, ktoré sú mu vlastné. Zdá sa, že ide o zvláštny typ sebapoznania, pri ktorom subjekt inštinktívne rozpoznáva neresť, ale nevidí toho, kto je jej vinníkom. Pomáha nám to pochopiť, ako páter Kolvenbach, generál jezuitov, vychádzajúc zo správ tých, ktorí Bergoglia poznali, obvinil ho ešte v roku 1991 z dvojtvárnosti a z nedostatku psychologickej rovnováhy.
Máte ako historik nejaký náznak toho, čo sa stalo s listom, ktorý Kolvenbach napísal o Bergogliovi? Zmizol? Aký bol jeho obsah?
Správa otca Kolvenbacha bola v roku 1991 v mnohých kópiách rozposlaná členom Kongregácie pre biskupov. Väčšina kópií by bola zničená v normálnom chode vecí, keď bolo Bergogliovi udelené vymenovanie za biskupa. Jedna kópia sa určite nachádzala v archíve Spoločnosti Ježišovej v Ríme a zmizla krátko po tom, ako sa Bergoglio stal pápežom. Je zrejmé, že nechcel strácať čas jej potlačením. S istotou viem, že prinajmenšom jeden zo zvyšných exemplárov vlastní istá osoba, ktorá ho z opatrnostných pohnútok drží v tajnosti. Ja sám som ten list nevidel. O jeho obsahu mi povedal istý kňaz, ktorý ho čítal, a presne to, čo mi povedal, som uviedol vo svojej knihe. Okrem toho neviem nič.
Kde František spôsobuje najväčšie škody?
Myslím si, že najväčšie škody pápež František spôsobuje v pokračujúcom príleve zlých biskupov a kardinálov, ktorých vymenúva. Pravdepodobne to povedie k ďalšiemu zlému pápežstvu, ktoré bude nasledovať. Aj keby sme tomu zázrakom unikli, bude to hrozné dedičstvo, ktoré bude Cirkev zaťažovať celé roky.
Spomínate si na nejaké dobré rozhodnutie, ktoré František urobil?
Nevyhnutne áno. Jeho vymenovanie kardinála Burka za patróna Maltézskeho rádu bolo dobré a spočiatku sa zdalo, že kardinálovi pomáha presadzovať tradičnú politiku rádu; ale problémom takýchto gest je, že sú úplne nespoľahlivé a František ich dokáže jedným úderom zrušiť.
František je oportunista, ale len do určitej miery. S Traditionis Custodes sa pustil do boja, ktorý nebude môcť vyhrať. Zdá sa, že voči "dobrým" prechováva nenávisť. Tušíte prečo?
Jednoducho nasleduje program Sankt Gallen v snahe vykoreniť tradíciu. Je tiež pravda, ako hovoríte, že jeho zaujatosť je namierená proti dobrým ľuďom v Cirkvi. Počas celej svojej kariéry sa obklopoval skompromitovanými a morálne slabými práve preto, že mu to umožňuje ich kontrolovať.
Ako by ste posúdili vplyv, ktorý mala Traditionis Custodes?
"Traditiones Custodes" bolo výstižne preložené ako "väzni tradície". Je to posledná snaha generácie II. vatikánskeho koncilu zablokovať obnovu tradície viditeľnú medzi mladými katolíkmi. Významná však bola neochota väčšiny biskupov uskutočňovať jej represívnu politiku. Faktom je, že pápež František je taký nepopulárny, že mnohí biskupi budú radšej ignorovať jeho vedenie, aj keď nemajú osobitné sympatie k starej liturgii.
Zastaví Traditionis Custodes šírenie rímskej liturgie?
Jedným si môžeme byť istí: nastupujúca generácia katolíkov bude naďalej znovuobjavovať duchovné bohatstvo Cirkvi a bude naďalej spochybňovať koncilové inovácie, ktoré sú jednoducho včerajšou politikou, ktorej opodstatnenie im veľa nehovorí.
František sa štylizuje ako "pápež chudobných", pričom je obľúbený u bohatých a ich novinárov. Hlása "milosrdenstvo", ale tlieskajú mu tí, ktorých Božie milosrdenstvo nezaujíma, pretože si nemyslia, že sú hriešnici. Čí je František pápež?
Po ôsmich rokoch jeho pontifikátu môžeme na túto otázku odpovedať jasne: František je pápežom Sankt gallenskej mafie a svetských médií, ktorých schválenie je jeho jediným cieľom.
Čo to znamená?
František nemá inú politiku ako získať si potlesk novodobých elít tým, že nasleduje každý ich výstrelok: klimatický alarmizmus, nekontrolovanú imigráciu, imitáciu marxizmu, ktorá je v skutočnosti v službách moderného "prebudeného" kapitalizmu. Ak sa pozriete na Bergolove výsledky pred tým, ako sa stal pápežom, prejavoval isté "ľudové" sympatie v tom zmysle, že sa spojil s odbormi atď. ale pre skutočne chudobných v Argentíne neurobil nič, a to isté urobil aj ako pápež. Jeho politika spočíva len v stláčaní určitých jazykových gombíkov a médiá na to otrocky reagujú a vykresľujú ho ako zástancu chudobných, pre ktorých v praxi nič nerobí.
Ako sa to všetko skončí?
Rôzni komentátori hovoria, že Rím sa nachádza v typickom stave upadajúcich rokov pápežstva, pričom všetci upierajú zrak na ďalšie konkláve. Výsledok tohto konkláve je pri tejto príležitosti obzvlášť nepredvídateľný, pretože Bergoglio vymenoval toľko kardinálov z neznámych častí sveta, ba čo viac, zámerne im zabránil stretnúť sa, aby sa navzájom spoznali.
Čo očakávate od nasledujúceho konkláve?
Jednu vec môžeme zaručiť: ďalšie konkláve bude chaotické a môže vyvolať rozkol v samotnom konkláve. Aj keď sa tomu podarí vyhnúť, myslím si, že najpravdepodobnejším výsledkom bude, že kardináli sa pokúsia zvoliť pápeža stredného prúdu, aby sa vyhli zlým náladám, ktoré sa tak hojne vytvárali počas tohto pontifikátu.
Pápež stredného prúdu?
Budúci pápež potom nebude vedieť, čo má robiť, nedá jasné vedenie a zmätok, ktorý vznikol Františkovou nejednoznačnosťou, ešte viac narastie. Budúcnosť však môže byť oveľa prekvapivejšia. Z Božej milosti môže konkláve dokonca zvoliť dobrého pápeža.
Kto sú tí "dobrí kandidáti" spomedzi súčasných kardinálov, ktorí by mohli mať šancu byť zvolení?
Sandro Magister v článku spred niekoľkých mesiacov označil kardinála Erdöa, s ktorým som sa stretol, keď som bol v Ríme, za jedného z popredných papabili - dosť prekvapivo vzhľadom na to, ako František zaplnil Posvätné kolégium. Určite je úplne ortodoxný, ale úprimne povedané, nepoznám žiadneho kardinála, ktorý by mal schopnosť obnoviť Cirkev a viesť ju cestou skutočnej reformy, t. j. opakom imidžových gest, ktorými pápež František ohuruje svetské médiá. Pred piatimi rokmi by som povedal, že kardinál Sarah, ale ten má teraz 76 rokov a neviem, či má ešte dostatok energie na to, aby urobil to, čo je potrebné, ak by bol zvolený za pápeža.
https://rorate-caeli.blogspot.com/2021/12/major-interview-by-henry-sire-author-of.html
