Už hodný čas môžeme pozorovať na jednom tzv. "konzervatívnom portále" výklady evanjelií z pera kňaza Radoslava Šaškoviča. Nebudem spomínať trápne a marginálne výklady tohto kňaza, ktoré berie Pán Boh vie odkiaľ a ktorými si vykrúca Božie slovo podľa aktuálnej "zvolenskej politiky" tak evidentnej počas celej tejto histérie okolo pandémie. Možno sa ani nemusíme čudovať, pretože tento štýl politiky je vlastne jeho chlebodarcom. Ak by nepísal podľa nej, skončil by v poslednom zapadákove a nie na cirkevnom súde v Bratislave.
O čom však chcem písať sú neustále ataky tohto kňaza smerom k tradičným kňazom a vlastne celému tradičnému hnutiu. Ja sám som si všimol, že tieto ataky začali tesne po poslednej návšteve kardinála Raymonda Burkeho u nás. Šaškovič a jemu podobní zúžili návštevu tohto princa Cirkvi na jedno jediné: jeho kardinálsku "vlečku" cappa magna. Povrchné a trápne.
Čo ale z úst tohto "právnika" počúvame ďalej? Neustále obvinenia z nosenia čipiek, starých ornátov a sebeckosti či egoizmu tradicionalistov. Nuž, všetky tieto slovné obraty nie sú ničím iným, len plytkými žvástmi, ktoré majú skresliť realitu. Pretože každý, kto pozná kňazov milujúcich katolícku tradíciu vie, že to ani zďaleka nie je pravda. Sú to obetaví kňazi, verní doktríne a morálke Cirkvi, ktorí pracujú aktívne pre spásu duší. Venujú sa ľuďom, nezanedbávajú svoje povinnosti a vo všetkom, čo konajú je vidieť ich veľký zápal za Krista. Ja sám poznám viacerých takýchto kňazov, nie len u nás, lež aj v zahraničí. A musím povedať, že na rodziel od takých, ako je Šaškovič, tradiční kňazi naozaj "makajú." Pretože nepotrebujú hrať pred nijakým biskupom divadlo. Nehovoriac o tom, že tzv. "moderní" kňazi sú väčšinou liberáni, nemajú problém s prekrúcaním morálky Cirkvi a to nehovorím o doktríne. Všetko je pre nich dovolené, vo všetkom možno experimentovať v mene slobody. Dôležité pre nich je aby urobili dobrý dojem a zanechali príjemné spomienky. V skutočnosti im nejde o spásu duší, ale o samých seba. To je realita. Akonáhle sa im nevenuje dostatočná pozornosť, hneď sú nervózni a potrebujú dokazovať druhým, že to oni majú autoritu a preto ich treba poslúchať. Vystupujú väčšinou ako neomylní hlásatelia "mainstreamu", ktorí sa potrebujú prezentovať. To napokon vidíme aj z vystúpení spomínaného kňaza.
Kňazi milujúci tradíciu nepoukazujú na seba. Poukazujú na učenie Cirkvi a na Krista. O to im ide. Nepotrebujú zanechávať dobrý dojem, ak je v hre pravda a spása duše. Neusmerňujú ľudí k sebe, ale ku Kristovi. Zásluhy tradičných kňazov mimochodom uznal aj sám František, ako sa raz vyjadril, pretože naozaj videl, ešte ako arcibiskup v Buenos Aires, že kňazi bratstva sv. Pia X. stoja v prvej línii pri chudobných a pracujú pre nich. Nehrajú sa na "pánov" ako väčšina novus-ordo kňazov u nás (česť výnimkám) resp. sústreďujú sa na to, čo kňazom náleží robiť. Všetko krásne, čo obklopuje ich liturgickú službu, ktorá je mimochodom to hlavné, čo kňazi robiť majú, pretože to definuje ich vysviacka, smeruje k Bohu. Kvôli nemu je všetko. Nie je to samoúčelné.
Nuž, ale títo táraji nechápu, o čo vlastne ide a ak obviňujú tradičých kňazov z mnohých zlých úmyslov a vecí, môžeme tu aplikovať jedno príslovie: "Podľa seba súdim teba." Napokon, z teplučkej stoličky z Bratislavy sa ľahko vykrikuje do sveta.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára