Páter Pio je prvým kňazom, ktorý dostal stigmy nášho Pána Ježiša Krista. Stigmy mal aj sv. František z Assisi, no serafínsky svätec bol iba diakonom a preto sám nemohol sv. omšu slúžiť. Páter Pio je kňazom, v ktorom sa verne odráža kalvárska dráma nášho Spasiteľa. Ona celkom prestupovala jeho život. Všetku silu však otec Pio čerpal zo sv. omše.
Svätá omša pátra Pia trvala 3-4 hodiny. Prichádzali ľudia z celého sveta, aby na nej boli prítomní. Museli sa na ňu dostať často veľmi skoro, aby vôbec mohli získať miesto v kostole. Nikto sa nesťažoval, že je tak dlhá a tichá.
Jedinou osobou, pre ktorú bola mučivo dlhá, bol páter Pio. Počas svätej obety znovu prežíval utrpenie a ukrižovanie Ježiša.
Musíme si pripomenúť, že pri každej svätej omši Ježiš, nekrvavým spôsobom, obetuje svoj život na kríži za spásu hriešnikov. Potom to, že kňaz je skutočne "Alter Christus", čo znamená, že sa kňaz pri svätej omši skutočne stáva obeťou spolu s Ježišom Kristom. To sa ukazuje, keď kňaz hovorí: "Toto je moje Telo" a "Toto je moja krv". Kňaz nehovorí: "Toto je Ježišovo Telo" alebo "Toto je Ježišova Krv".
Keď teda páter Pio obetoval obetu sv. omše, stával sa doslova týmto "druhým Kristom." Trpel naozaj poslu s Kristom jeho ukrižovanie, čo sa ukazoval aj tým, že krvácal zo svojich rán. Jeden kňaz, ktorý bol vedľa oltára počas svätej omše pátra Pia, povedal, že už nikdy na nej nemohol byť prítomným, pretože nemohol vystáť pohľad na pátra Pia, ktorý prechádzal znova a znova takým hrozným utrpením.
Raz zo sv. pátrom Piom robili rozhovor pre jednu knihu. Tento viedol páter Tarcisio. Svätca sa pýtal.
P. Tarcisio: V akú hodinu dňa trpíte najviac?
Padre Pio: Počas obetovania omše.
P. Tarcisio: V ktorom momente božskej obety trpíte najviac?
Padre Pio: Stále a stúpajúcou mierou.
P. Tarcisio: V aký moment počas obetovania omše trpíte najviac?
Padre Pio: Od premenenia do svätého prijímania.
P. Tarcisio: V akej časti omše ste sužovaný?
Padre Pio: Od začiatku do konca, ale intenzívnejšie po premenení
P. Tarcisio: Je počas svätej omše bodanie tŕňov z koruny a bičovanie ozajstné?
Padre Pio: Čo myslíte? Výsledky sú rovnaké.
P. Tarcisio: Čo by sme mali počas omše robiť?
Padre Pio: Kajať sa a milovať.
P. Tarcisio: Ako by sme sa mali zúčastňovať sv. omše?
Padre Pio: Rovnako ako sa jej zúčastnila Najsvätejšia Panna Mária a sväté ženy. Rovnako ako sa jej - krvavej obety - zúčastnil sv. Jan zúčastnil. My, kňazi, sme obetníkmi Ježiša, Božieho Baránka, počas omše, zatiaľ čo celý raj zbožnou úctou zostupuje na oltár.
P. Tarcisio: Aký úžitok získame, keď sa jej zúčastňujeme?
Padre Pio: To nie je možné spočítať. Uvidíte to v raji.
 |
| Požehnanie na záver sv. omše. Stigmy na rukách pátra Pia krvácajú. |
V každej tradičnej svätej omši je táto nálada chránená a udržiavaná. Ticho, kľačanie, posvätná hudba a zbožná úcta. Z tohto dôvodu sa "aktívne nezúčastňujeme" držaním sa za ruky, tlieskaním, hovorením a pohybovaním. Aktívna účasť znamená tajomne sa zúčastniť na svätej obete vo svojom srdci a mysli, a byť si vedomý toho, čo sa naozaj odohráva - Ježiš je na Kalvárii.
Mária a svätý apoštol Ján netancovali a neoslavovali Ježišovu obeť. Boli tam, zarmútene ho milovali a modlili sa. Nábožne ho obetovali Otcovi. Obetovali seba Otcovi skrze Ježišovo obetovanie na kríži. Mária ako jeho matka a sv. Ján, ako kňaz.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára