SILA NAJSVÄTEJŠEJ OBETY PRE DOBRO SPOLOČNOSTI

 

Iba Cirkev môže priviesť človeka späť z temnoty k svetlu; môže ho upozorniť na činorodú minulosť, prežívanú súčasnosť, istotu budúcnosti. Ako matka rodiny dôverne zhromažďuje všetky svoje deti rozptýlené po celom svete každý deň; zhromažďuje ich v jednote svojho zásadného božského princípu. Vari nevidíme každý deň na našich nespočetných oltároch, ako Kristus v božskej obete, rozprestierajúcej sa od jedného konca sveta na druhý, objíma a zahŕňa súčasne celú ľudskú spoločnosť v jej minulosti, prítomnosti a budúcnosti?

Je to svätá omša, táto nekrvavá obeť ustanovená Vykupiteľom pri Poslednej večeri, "quo cruentum illud in cruce peragendum repraesentaretur eiusque memoria in fine saeculi permaneret, atque illius salutaris virtus in remissionem eorum, quae a nobis quotidie committuntur, peccatorum applicaretur". [1] Týmito lapidárnymi slovami Tridentského koncilu, vytesanými do večnej pamäti v jednej z najzávažnejších hodín histórie, Cirkev obhajuje a hlása svoje najlepšie a najvyššie hodnoty, ktoré sú zároveň najlepšími a najvyššími hodnotami pre dobro spoločnosti, nerozlučne spájajú svoju minulosť, prítomnosť i budúcnosť a vrhajú živé svetlo na znepokojujúce otázky našej doby. 

Vo svätej omši si ľudia stále viac uvedomujú svoju hriešnosť a zároveň nesmierne božské dary z Golgoty, najväčšej udalosti v dejinách ľudstva, ktoré dodávajú silu oslobodiť sa od najhlbšieho utrpenia súčasnosti, utrpenia každodenných hriechov, zatiaľ čo aj tí najstratenejší pociťujú dych osobnej lásky milosrdného Boha; a ich pohľad smeruje k istej budúcnosti, ku koncu vekov vo víťazstvo Pána na oltári, tohto najvyššieho Sudcu, ktorý jedného dňa vyhlási posledný a definitívny ortieľ. Ctihodní bratia, vo svätej omši preto cirkev poskytuje najväčšiu podporu základom ľudskej spoločnosti. Každý deň, odkiaľ slnko vychádza, až kam zapadá, bez rozdielu národov sa prináša čistá obeť [2], v ktorej sa všetky deti Cirkvi rozptýlené po celom vesmíre zúčastňujú dôverného bratstva a nachádzajú útočisko vo svojich potrebách.  

Milujme Cirkev, túto svätú, milujúcu a silnú Cirkev, túto skutočne nadnárodnú Cirkev. Urobme ju milovanou pre všetky národy a celé ľuďstvo. My sami sme stabilným základom spoločnosti; takže sa v skutočnosti stáva "Una gens" (jeden národ), o ktorom hovorí veľký biskup z Hypo. "Una gens, quia una fides, quia una spes, quia una caritas, quia una expectatio. [3]. Aby si tí, ktorých milosť Pána povolala do svojej Cirkvi "zo všetkých kmeňov a jazykov, ľudu a národov" [4], mohli v dnešnej ťažkej hodine uvedomiť svoju posvätnú povinnosť vyžarovať zo svojho života aktívne vieru a ducha lásky ku Kristovi v ľudskej spoločnosti; aby opäť všetky národy a ľudia, blízko Cirkvi alebo dokonca ďaleko od nej, poznali, že je Božou spásou až do skonania sveta. [5]

Pius XII.

 

**************

[1] Conc. Trid. Sess. XXII, Cap. 1,: To, čo sa raz kruto uskutočnilo na kríži, toho pamiatka trvá až do konca vekov ako spasiteľná sila k odpusteniu hriechov, ktorých sa denne dopúšťame.

[2] Cfr. Mal. 1, 11.

[3] Enarr. in Ps. 85 n. 14 — Migne, PL, t. 37, col. 1092. Lebo jeden ľud, jedna viera, jedna nádej, jedna láska, jedno očakávanie.

[4] Apoo. 5, 9.

[5] Cfr. /s. 49, 6.