"PODĽA SEBA SÚDIM TEBA"

Už hodný čas môžeme pozorovať na jednom tzv. "konzervatívnom portále" výklady evanjelií z pera kňaza Radoslava Šaškoviča. Nebudem spomínať trápne a marginálne výklady tohto kňaza, ktoré berie Pán Boh vie odkiaľ a ktorými si vykrúca Božie slovo podľa aktuálnej "zvolenskej politiky" tak evidentnej počas celej tejto histérie okolo pandémie. Možno sa ani nemusíme čudovať, pretože tento štýl politiky je vlastne jeho chlebodarcom. Ak by nepísal podľa nej, skončil by v poslednom zapadákove a nie na cirkevnom súde v Bratislave.

O čom však chcem písať sú neustále ataky tohto kňaza smerom k tradičným kňazom a vlastne celému tradičnému hnutiu. Ja sám som si všimol, že tieto ataky začali tesne po poslednej návšteve kardinála Raymonda Burkeho u nás. Šaškovič a jemu podobní zúžili návštevu tohto princa Cirkvi na jedno jediné: jeho kardinálsku "vlečku" cappa magna. Povrchné a trápne. 

Čo ale z úst tohto "právnika" počúvame ďalej? Neustále obvinenia z nosenia čipiek, starých ornátov a sebeckosti či egoizmu tradicionalistov. Nuž, všetky tieto slovné obraty nie sú ničím iným, len plytkými žvástmi, ktoré majú skresliť realitu. Pretože každý, kto pozná kňazov milujúcich katolícku tradíciu vie, že to ani zďaleka nie je pravda. Sú to obetaví kňazi, verní doktríne a morálke Cirkvi, ktorí pracujú aktívne pre spásu duší. Venujú sa ľuďom, nezanedbávajú svoje povinnosti a vo všetkom, čo konajú je vidieť ich veľký zápal za Krista. Ja sám poznám viacerých takýchto kňazov, nie len u nás, lež aj v zahraničí. A musím povedať, že na rodziel od takých, ako je Šaškovič, tradiční kňazi naozaj "makajú." Pretože nepotrebujú hrať pred nijakým biskupom divadlo. Nehovoriac o tom, že tzv. "moderní" kňazi sú väčšinou liberáni, nemajú problém s prekrúcaním morálky Cirkvi a to nehovorím o doktríne. Všetko je pre nich dovolené, vo všetkom možno experimentovať v mene slobody. Dôležité pre nich je aby urobili dobrý dojem a zanechali príjemné spomienky. V skutočnosti im nejde o spásu duší, ale o samých seba. To je realita. Akonáhle sa im nevenuje dostatočná pozornosť, hneď sú nervózni a potrebujú dokazovať druhým, že to oni majú autoritu a preto ich treba poslúchať. Vystupujú väčšinou ako neomylní hlásatelia "mainstreamu", ktorí sa potrebujú prezentovať. To napokon vidíme aj z vystúpení spomínaného kňaza. 

Kňazi milujúci tradíciu nepoukazujú na seba. Poukazujú na učenie Cirkvi a na Krista. O to im ide. Nepotrebujú zanechávať dobrý dojem, ak je v hre pravda a spása duše. Neusmerňujú ľudí k sebe, ale ku Kristovi. Zásluhy tradičných kňazov mimochodom uznal aj sám František, ako sa raz vyjadril, pretože naozaj videl, ešte ako arcibiskup v Buenos Aires, že kňazi bratstva sv. Pia X. stoja v prvej línii pri chudobných a pracujú pre nich. Nehrajú sa na "pánov" ako väčšina novus-ordo kňazov u nás (česť výnimkám) resp. sústreďujú sa na to, čo kňazom náleží robiť. Všetko krásne, čo obklopuje ich liturgickú službu, ktorá je mimochodom to hlavné, čo kňazi robiť majú, pretože to definuje ich vysviacka, smeruje k Bohu. Kvôli nemu je všetko. Nie je to samoúčelné. 

Nuž, ale títo táraji nechápu, o čo vlastne ide a ak obviňujú tradičých kňazov z mnohých zlých úmyslov a vecí, môžeme tu aplikovať jedno príslovie: "Podľa seba súdim teba." Napokon, z teplučkej stoličky z Bratislavy sa ľahko vykrikuje do sveta.

BOJÍM SA FRANTIŠKOVEJ NÁVŠTEVY

Na Slovensko má prísť pápež František! Aké to novina. Bohužiaľ, Slovensko je v týchto dňoch rozdelené a s návštevou to vyzeráveľmi zle. Prihlásilo sa málo ľudí, nie je dostatok dobrovoľníkov. Objavujú sa hlasy, ktoré sa čudujú, prečo na tradične katolíckom Slovensku nie je záujem o návštevu pápeža, nástupcu apoštola Petra. Veď posledné návštevy Jána Pavla II. boli také veľkolepé a také preplnené?! Čo sa stalo?

Je na čase, aby sme sa prebudili do reality a prestali snívať. Návšteva pápeža na Slovensku je v prvom rade v kontraste s návštevou Maďarska, ktorému takto pápež udelil "pohlavok." Pápež je otcom národov. Nie nadarmo sa počas korunovačnej slávnosti pápeža hovorili pontifikovi slová: .... "pamätaj, že si otec ...". Dnes sa to samozrejme nehovorí, no platí to aj tak. Lenže, ako sa správa otec? Miluje svoje deti, nech by boli akékoľvek. František miluje svoje deti v prizme politiky. Jeho vyjadrenia majú neskutočnú politickú konotáciu a vlastne takmer každé nejako smeruje k politickým otázkam. František má tri mantry: imigrácia, chudoba a karhanie (ne)reálnych neduchov. Kto nekráča touto jeho cestou, je čiernou ovcou. 

Maďari nie sú politicky kompatibilní s jeho politickým videním. Majú problém najmä s nelegálnymi imigrantami, čo je najväčším prehreškom a preto pápež využil svoju návštevu, aby im uštedril " otcovksý pohlavok." Čo to znamená? V Maďarsku sa zdrží len pár hodína a potrestá ho to tým, že krajinu nepoctí svojou návštevou. A Maďari by sa mali za to cítiť vinní. Naopak, znezdajky venuje pozornosť Slovensku. 

Čo to vypovedá? Kto je vlastne potrestaný? Jedine deti. Ani politici ani organizácie. František potrestal veriacich. Im takto povedal, že ich neche vidieť a že neuznáva ich schopnosť zvoliť si svojich politických predstaviteľov. Nespráva sa ako otec, ale ako politik. 

Ak otec prejavuje viac lásky jednému dieťaťu ako druhému, čo to spôsobí? Rivalstvo medzi jeho synmi. A to je presne to, o čo Františkovi ide. Všade, kde vstúpi, za ním kráča chaos, rozbroj a rivalstvo: v Rímskej kúrii, medzi kardinálmi, medzi biskupmi, medzi klérom a veriacimi, medzi médiami, medzi politimi. Niekto by povedal: Má inú náturu, je z inej kultúry. Zobuďte sa! To sú falošné a klamné reči. K čomu je Cirkvi pápež? K tomuto? Ak toto niekto tvrdí, je na mieste spýtať sa, či je katolíkom. Pretože Cirkev má jasnú predstavu o tom, k čomu jej pápež je.  

Po druhé, návšteva Františka sa nesie v znamení liberálneho mainstreamu. Ten ho velebí ako skutočného hrdinu, reformátora - skrátka, ako nositeľa ľavicovo liberálnych hodnôt. Najhoršie je, že ho velebia opodstatnene. Na Slovensku by sme sa mali zobudiť z lacného preduchovnelého postoja. Neprichádza otec, ale politik. Jeho duchovné reči sú plytké, povzbudenia nevieryhodné a praktické uzávery katastrofálne. 

Všade sa bude hovoriť, ako by sme si nemali nechať zobrať túto krásnu návštevu kritikami Františkovho pontifikátu, ako treba rozjímať nad jeho slovami a myšlienkami. Niektorí biskupi už začali katechézy. Treba však rozjímať nad večnými pravdami, ktoré sú dnes zabúdané a opomínané. František buduje kráľovstvo, v ktorom by boli ľudia šťastní. No zabúda, že jediným šťastím človeka na zemi je Všemohúci Boh v nebi. Spása nie je v pomoci imigrantom, chudobným a v krahaní neduhov Cirkvi. Spása je v Ježišovi Kristovi a skrze jeho spásnu náuku a sviatosti v pomoci blížnym. 

Bojím sa návštevy pápeža u nás. Teda ani nie samotnej návštevy, ale toho, čo príde po nej. Pretože kde vkročí Františkova noha a jeho milosrdestvo, tam nezostane kameň na kameni. 

Modlime sa!